Osobnosť je človek, čo nestráca ľudskú tvár!
Dobrá výchova, bystrý um a inteligencia – výborná kombinácia! Ak sa taký mozog vypracuje a dostane k zodpovednej a váženej funkcii, je radosť s ním prísť do kontaktu. Možno nie je veľmi použiteľný v praktickom živote, môže byť technický antitalent, či neobratný vo veciach lásky (to len na margo, že nik nie je dokonalý), ale ak je skutočný macher vo svojom obore – vie manažovať, zachovať rozvahu, úctu a slušnosť v každej situácii – klobúk dole! Už mu len držať palce, aby mal vždy dostatok motivácie ostať verný týmto hodnotám.
Múdri idú občas pod cenu a hlupáci riadia!
Niekto je mimoriadne šikovný, ale chýba mu akýsi hnací motorček, ktorý by ho podnecoval využívať svoje schopnosti až do tej miery, aby postupoval po kariérnom rebríčku stále vyššie, až na vrchol. Je spokojný aj na nižších stupienkoch, neprediera sa širokými lakťami za uznaním, úspechom, popularitou. Pokiaľ neprepadne frustrácii, je to fajn, i keď na škodu pre tých, ktorým by mohol odovzdávať svoje zručnosti, pomáhať im rásť. No sú takí, čo získali viac sebavedomia, než vedomostí a inteligencie, pričom túto danosť naplno využijú, samozrejme predovšetkým vo svoj prospech.
Keď spoločenská prestíž zatemní mozog
Úspech a využitie schopností v najvyššej možnej miere sa nepodarí hocikomu. Niekedy sa šťastie usmeje na toho správneho, inokedy dopraje tomu, čo si to nezaslúži. A kým sa unaví a opustí hlupáka, napácha sa veľa zla! Nepríjemné je, ak prestíž, moc a vplyvy pokrivia i lepší charakter. Ak ho rozmaznajú výhody, ale i falošníci, ktorí mu poklonkujú z vypočítavosti, či „len tak“. Môže sa stratiť v hodnotách, zabudnúť na to, odkiaľ prišiel, aké ciele pôvodne sledoval, zabudnúť na pokoru, úctu a slušnosť. Iba silné povahy odolajú, nezatemní im mozog faloš a pozlátko. Pomohlo by viac úprimnosti v medziľudskej komunikácii, no každý na to musí prísť sám. Ako sa správať k nadriadeným, podriadeným, kolegom na svojej úrovni a vôbec voči komukoľvek!