Záľubu v paličkovaní zdedil po svojej starej mame zo Španej Doliny. Umenie ho tak zdraplo za srdce, že s ním neprestal ani v dospelom veku. „Stará mama ma naučila paličkovať čipky, keď som mal asi osem rokov. Odvtedy paličkujem pravidelne a aj v súčasnosti venujem tejto záľube denne tri až päť hodín,“ hovorí.
Stará mama nebola v Španej Doline zďaleka jedinou ženou, ktorú bavilo paličkovanie. Tomuto umeniu sa miestne ženy venovali desiatky rokov, viacero z nich obracia v rukách čipku dodnes. Patrik Suchanič ako muž čipkár je však unikát. „Veľa mužov čipkárov asi na Slovensku nie je,“ priznáva. Ťažkú hlavu si však z toho nerobí.
„Ako čipkár chodím po rôznych festivaloch. Ľudia sa neraz pozastavujú nad tým, že mám takúto záľubu. No a čo. Mám. Veď koľko chlapov sa presadilo napríklad v oblasti módneho návrhárstva, ktoré tiež na pohľad akoby patrilo iba do ženských rúk,“ podotýka.
Čipiek už vyrobil stovky, no pri nich si nájde čas aj na iné záľuby. „Rád si pozriem dobrý film, počúvam hudbu. Mojou obľúbenou speváčkou je Madonna. Keď je čas, prečítam si aj knihu, zabehám či zabicyklujem,“ prezrádza. Blízko má aj k viere v Boha, aj preto chodieva do rodiska svojich predkov do Španej Doliny, kde je v miestnom rímskokatolíckom chráme kostolníkom.
Mladý čipkár z Banskej Bystrice má však ešte jednu stále aktuálnejšiu záľubu. Volá sa Annamária, je z Rimavskej Soboty a má dvadsaťsedem rokov. Túto sobotu sa zasnúbili. „V septembri tohto roku plánujeme svadbu,“ prezrádza mladý čipkár. A čo hovorí jeho nastávajúca na nezvyčajnú záľubu svojho budúceho manžela? „Páči sa jej to, paličkovať však nevie. Ak však bude chcieť, rád ju to v budúcnosti naučím. Zatiaľ jej čipky nosím iba ako darčeky,“ dodáva Suchanič.
Patrik Suchanič má doma iba zopár čipiek, ktoré vyrobil. Väčšinu rozdal a predal.
Text: Števo Rimaj pre Pravdu
Foto: Števo Rimaj pre Pravdu