Peter Kerekes: je výhodou mať manželku animátorku

Peter Kerekes je dokumenatarista. Vyštudoval Vysokú školu múzických umení a pôsobil na nej aj ako externý pedagóg v odbore filmový režisér. Je manželom animátorky Kataríny Kerekesovej.

23.06.2010 10:18
Peter Kerekes: je výhodou mať manželku animátorku Foto:
Peter Kerekes: je výhodou mať manželku animátorku
debata

Nakrútil viacero filmov, napríklad Ladomírske legendy a morytáty, Zuzana od 8.00 do 17.00, 66 sezón či Ako sa varia dejiny. Za svoj posledný film získal sedem filmových cien.

Je pre dokumentaristu výhodou mať manželku animátorku?
Je to jednoznačne výhoda. Animátorky sú totiž krásne a inteligentné.

Líši sa váš prístup k filmom?
Odlišne narábame s časom vo filme aj v živote. Zatiaľ čo ja za deň zhustím do niekoľkých minút pár desaťročí, Katarína vyrobí za ten istý čas pár sekúnd filmu. Pri nakrúcaní svojich filmov precestujem tisícky kilometrov, Katarína má nabehané kilometre v ateliéri. Akoby ja som sa pozeral na svet ďalekohľadom a ona mikroskopom. Preto je aj vo svojich úsudkoch a vyjadreniach presnejšia.

Ako si vyberáte témy filmov?
Sebecky. Pri filme 66 sezón som sa chcel vrátiť do detských čias, ktoré som strávil na košickom kúpalisku, väčšinou so starými rodičmi. Film Ako sa varia dejiny – o vojenských kuchároch, je zasa pokračovaním rozhovorov s mojím otcom pri varení. Rozvíjali sme rôzne absurdné situácie, napríklad, ako môže kuchár svojím umením ovplyvniť výsledok bitky, a teda aj chod dejín. Na začiatku to bola iba anekdota, neskôr som sa rozhodol, že sa pokúsim vyhľadať kuchárov z rôznych vojenských konfliktov a porozprávam sa s nimi.

Pracujete už na ďalšom filme?
Pripravujem film Náhradníci – o kozmonautoch, ktorí sa nikdy nedostali do vesmíru. Na let sa totiž vždy pripravujú dvaja kozmonauti a v určitom čase sa jeden z nich dozvie, že je iba náhradník. V dnešnom svete, ktorý je zameraný na úspech, ma zaujíma práve osud druhých. Koniec koncov, všetci sme raz v živote zažili situáciu, keď sme boli iba druhými – film má teda šancu osloviť veľa divákov.

Je ťažšie urobiť animovaný alebo dokumentárny film?
V animovanom filme postavy absolútne poslúchajú svojho stvoriteľa. Nemajú vlastnú vôľu a každé ich drobné gesto treba vymyslieť. Zdá sa mi to mimoriadne náročné. Pri dokumentárnom filme sú postavy spoluautormi filmu, vkladajú do filmu svoje príbehy, svoje gestá. A pretože ja sa vo filme rád hrám – s obrazmi, témami aj ľuďmi, sú to spoluhráči. Katarína sa hrá so svojimi báb(i)kami a ja sa naháňam na tankoch.

Kto komu viac pomáha v tvorbe?
Pomáhame si navzájom. Najviac tým, že sa o filmoch (takmer ustavične) rozprávame. Rôzne vnímanie času a vzdialeností, doslova iná optika, napomáha tomu, že si môžeme navzájom radiť. Najkrajšie je, keď počas spoločných prechádzok alebo ciest v aute krajinou vymyslíme nový film.

Rozprávate sa o svojich filmoch aj s dcérami?
Staršia dcéra Ester bola aj na nakrúcaní filmu Ako sa varia dejiny. Rozprával som jej všetky zážitky z rešerší a z filmovania, pomáhala nám pri príprave premiéry. Myslím si, že Ester už film vníma v takmer všetkých jeho odtieňoch.

Ktorý zo svojich filmov si najviac ceníte a prečo?
Najradšej mám film 66 sezón, pretože je to môj najslobodnejší a najosobnejší film, zaplnený ľuďmi, ktorých mám rád – aj keď sa tam mihnú iba v jednom zábere.

Text: Katarína Sedláková pre magazín Pravdy
Foto: Ľuboš Pilc pre Pravdu

debata chyba

+ Jedzte, čo vám prospieva, naopak vyraďte nezdravé cukry a tuky. Snažte sa robiť všetko tak ako najlepšie viete,...

+ Dnes si jednoznačne oddýchnite do sýtosti, potrebujete to.
Nesnažte sa o niečom presvedčiť, sami dobre viete ako...