Ku kníhkupectvám patrí originálny priestor, vôňa kávy, nápady. Internetový kultúrny portál Flavorwire.com pred časom zverejnil rebríček dvadsiatich najkrajších kníhkupectiev sveta. Je medzi nimi aj kníhkupectvo Alexis v Bratislave.
Na čo je komu pekné kníhkupectvo? Spriaznené duše to vedia – v kníhkupectve je dobre. Dajú sa tam precítiť hmatové, čuchové, zrakové aj intelektuálne rozkoše. Možno brať do ruky nové knihy s neznámym obsahom, objavovať obľúbených autorov, zhodnotiť obálku, grafiku, ilustrácie. V kníhkupectve sa človek cíti príjemne a nikdy nie osamelo – ak sa mu niekto z autorov či autoriek zapáči, môže si ho zobrať domov. Možno skončia aj v posteli. Na Slovensku je už viacero kníhkupectiev, ktoré sa stali miestom schôdzok a randenia. A vo svete sú také krásne kníhkupectvá, že by v nich mohli pravoverných knihomoľov aj sobášiť. Niektoré vznikli aj z bývalých chrámov, divadiel či tovární. Aj kníhkupectvo Alexis je v bývalej bratislavskej továrni Cvernovka.
Interiér ocenili aj architekti
Dalo sa očakávať, že za výnimočným kníhkupectvom bude aj zaujímavý človek. Kníhkupectvo vedie Ivan Sládeček, ktorý je nielen manažér, ale aj básnik – vyšli mu dve zbierky veršov a v obchode majú jeho knižku Dezert. Ivan Sládeček má cit pre kultúru a pozná slovenské umelecké prostredie. "V našom kníhkupectve koncertovali Martin Valihora, Oskar Rózsa, prezentovali sme rôzne knižky, napríklad rozhovory Banášová, Polnišová, Kučerová alebo verše Emila Babína. Boli u nás aj rôzne prednášky alebo prezentácie. Napríklad k festivalu animovaných filmov Fest Anča.”
Kníhkupectvo Alexis nie je teda len krásne, ale žije obsažným a aktívnym životom. Sám Ivan Sládeček je na dnešné časy prekvapujúco optimisticky naladený – tvrdí, že kniha nie je v žiadnej kríze, že knihy sa kupujú a čitatelia sa dokonca so znalosťou veci zaujímajú aj o pôvodnú slovenskú literatúru. To sa dobre počúva, a keď to odznie priamo v kníhkupectve, tak sa tomu dá aj uveriť.Možno majú na pretrvávajúcom záujme o klasické papierové knihy svoj podiel aj lákavé kníhkupectvá. Alexis napríklad vtiahne návštevníka hneď.
Je to pomerne vysoká pozdĺžna miestnosť, ktorú zapĺňajú schody, vytvárajúce vlastne malý amfiteáter. Akési fórum alebo Španielske schody v Ríme, kde posedávajú turisti a študenti. Široké pohodlné stupienky pozvoľne stúpajú smerom k zadnej stene predajne. Po oboch stranách ich lemujú domácky pôsobiace biele štvorcové police, v ktorých sú publikácie. Niektoré knižky sa nachádzajú aj v priestore, čitateľ si s nimi môže posedieť aj priamo na schodoch. Keď je v kníhkupectve kultúrna akcia, schody slúžia ako hľadisko. Práve tieto schody sú najlepším nápadom objektu. Na najvyššom stupni je potom niekoľko bielych kaviarenských stolíkov, podáva sa dobrá káva, nápoje, zákusky. Vo váze je dokonca kvetinka.
Kníhkupectvo Alexis vzniklo v roku 2007 a pôvodne sídlilo na Kapucínskej ulici v Bratislave. Po troch rokoch sa sťahovali do bývalého skladu cvernovej továrne na Košickej ulici. Bol to obyčajný priestor, holé steny, surová zem, vo vysoko položenom strope však už bol zasklený svetlík, ktorý miestnosť zaujímavo nielen osvetľuje, ale aj architektonicky dotvára. Priestor umocňoval aj génius loci bývalého života starej bratislavskej štvrte.
"Projekt vypracovali dvaja architekti – Martin Jančok a Aleš Šedivec,” hovorí Ivan Sládeček. "Intuitívne som cítil, že to urobia dobre. Niečo už predtým v Cvernovke realizovali, trocha sme sa cez kamarátov poznali. Okrem estetického riešenia boli aj technické problémy. Museli sme do objektu zaviesť vodu, urobiť hygienické zariadenia, keďže je tu aj kaviareň.“ Pred tromi mesiacmi sme vďaka týmto architektom dostali cenu CE.ZA.AR 2011 za najlepší interiér.” Táto cena Slovenskej komory architektov sa udeľuje od roku 2002 za mimoriadny výkon a to popri Cene Dušana Jurkoviča, Ceny ARCh či cene Stavba roka.
Možno práve táto cena pomohla, aby sa chýr o slovenskom kníhkupectve dostal aj do zahraničia. Kompetentní si ho všimli a zaradili medzi najkrajšie kníhkupectvá sveta na internete. Kto sú vlastne ľudia, ktorí sa zaoberajú takýmito hodnoteniami? Podľa Ivana Sládečka nejde o súťaž ani o žiadnu rivalitu. Odborníci, presnejšie nadšenci, ktorí kolekciu pekných kníhkupectiev vybrali, chcú, aby sa o nich jednoducho vedelo. Pretože novými trendmi a architektonickými nápadmi sa môžu pochváliť nielen krásne hotely či parky, ale aj predajne kníh. Sú už v mnohých krajinách sveta a pri cestovaní si ich možno zaradiť do turistického plánu.
V Mlynskej doline nebude kópia
Aj na kníhkupectvo Alexis sa prišli po zaradení do prvej dvadsiatky pozrieť mnohí zvedavci. Príležitosti navštíviť kníhkupectvo sú aj pri rôznych akciách, ktoré tu bývajú. Väčšinu ponúka kníhkupectvo zadarmo aj pre prezentujúcich, aj pre divákov. Ivan Sládeček považuje za dôležité, aby sa kniha dostávala medzi ľudí, aby bola súčasťou rôznych živých podujatí. Myslí si, že knižka je ľudová záležitosť, nemala by byť izolovaná len v prísne intelektuálnom prostredí.
"Veď nevieme, kto nakreslil prvú kresbu mamuta v pravekej jaskyni – či to bol náčelník, alebo celkom obyčajný člen kmeňa,“ uvažuje. Nevie sa, v kom sa skrýva aký cit pre umenie, len treba skontaktovať umenie a ľudí, potom sa to už samo ukáže. Takýto prístup ku knihám cítiť v atmosfére kníhkupectva. Možno je to aj v prevažujúcej bielej farbe, ktorá pôsobí ľahko, možno je to aj v prehľadnom usporiadaní kníh, ako aj v bezprostrednej komunikácii medzi kupujúcimi a predávajúcimi.
Žiaľ, len čo celá sláva prepukla, kníhkupectvo sa ide sťahovať. Nič sa nedá robiť, nie je to žiadna zlomyseľnosť ani zámer – celá Cvernovka sa bude rekonštruovať, a tak je to nevyhnutné. Možno sa raz Alexis do zrekonštruovaných priestorov vráti – má to byť vraj viacúčelový komplex s rôznymi obytnými i spoločenskými zariadeniami. Dovtedy bude kníhkupectvo sídliť v Mlynskej doline. Možno niečo z atmosféry a charakteristických znakov tejto predajne sa prenesie aj na nové miesto, ale, ako hovorí Ivan Sládeček, kópiu robiť nebudú.
Súčasný projekt sa zrodil z daného priestoru a priestor je vždy výzva. A tá ich čaká aj v Mlynskej doline. Uvidí sa, či opäť dokážu vytvoriť "najkrajšie kníhkupectvo” a prilákať návštevníkov. Nápady majú – chystajú napríklad oddelenie pre pánov, kde bude aj hlt whisky a knihy na mužské témy. Detské kútiky sú už v kníhkupectvách zaužívané, ženy obsiahnu všetky špecializácie, a tak sa čoraz častejšie stáva, že si do kníhkupectva zájde celá rodina a každý si tam nájde svoju zábavu. Kníhkupectvá sa naozaj menia na akési kluby. A všetky majú niečo zo známeho kníhkupectva City Light, ktoré založil v roku 1953 v San Franciscu Lawrence Ferlinghetti a ktoré je dnes svetoznáme a je živou turistickou atrakciou.
"Vyrástol som na Kerouacovi,“ priznáva Ivan Sládeček a hneď je všetko jasné. Kerouac, Ginsberg a ďalší rebelujúci básnici chodili do Ferlinghettiho kníhkupectva. Beatnici sú už pasé, ale spriaznené duše sa stále hľadajú. Pre niektoré je dobré kníhkupectvo tou správnou voľbou.
Text: Helena Dvořáková pre Pravda magazín
Foto: Ivan Majerský pre Pravdu
