"Na mňa farby veľmi silno pôsobia. Tak, ako sa niekomu páčia kvety, a vie sa z nich potešiť, tak mňa tešia farby. Znamenajú pre mňa pohodu. Môj otec hovorieval, že ak sa musí krajčír najprv naučiť párať a až potom šiť, tak aj maliar sa musí najprv naučiť základy remesla. Už ako malá som teda v jeho ateliéri umývala štetce a babrala sa s farbami. Očarenie farbami a neskôr láska k nim ma priviedli k štúdiu maliarstva. Náš profesor Želibský bol veľmi vzdelaný a tolerantný človek. Vedel, že každý študent je inak prežiarený farbami – podľa citlivosti, vnímavosti a temperamentu. Preto do farebnosti nikdy nezasahoval, skôr korigoval vyváženosť kompozície a námetu.
Farba má veľkú silu, dá sa ňou vyjadriť všetko. Aj čiernu a bielu vníma maliar v rôznych odtieňoch – závisí od techniky. Myslím si, že paleta farieb sa mení skúsenosťami umelca a jeho dozrievaním. Mám rada farby čistých jasných tónov. Smútok – to sú tlmené lomené odtiene, radosť – jasné čisté farby. Záleží, akú mám náladu, keď sa pozerám na paletu. Po otcovi som zdedila aj konkrétnu paletu, ktorú používam, ale farebnosť na nej je iná, ako bola jeho.
Často sa farbami na obraze doslova vyzúrim, zbavím sa zlých pocitov. Zaujímavé je, že keď potom obraz vystavím, hovoria mi, že je pohodový a optimistický. Farba dokáže aj toto. Na mňa napríklad veľmi zapôsobilo cunami v Japonsku. Musela som ten pocit namaľovať. Inokedy som zasa maľovala cyklus Farba a ja. Boli to obrazy, v ktorých som v náznaku maľovala seba a farby cezo mňa prechádzali. Tak to cítim."
Text: hd pre Pravda magazín
Foto: archív