Rosé je móda, kde trendy určujú Francúzi. Medzi jednotlivými vinárskymi regiónmi vládne obrovská rivalita, ale aj oddanosť tradícii a spotrebe regionálnych značiek. V južnej Champagni napríklad pijú dlhoveké Rosé des Riceys.
Toto víno vzbudzuje na perách milovníkov úsmev. V Auby, kde ho vyrábajú, práve ponúkajú na ochutnanie ružové z ročníkov 1990, 1989 a 1982. Väčšina ľudí si iba neveriacky pretiera oči, pretože ružové, to vám povie každý vinár nielen v Provensalsku, ale aj na Slovensku, má výdrž tak jeden, v lepšom prípade dva roky. Tridsaťročné víno, kto by ho pil?
Moderné vinárstvo pracujúce so špičkovými technológiami, v každom kúte planéty rýchlo zotiera nielen regionálne prístupy k výrobe vína, ale ako konštatoval po tohtoročnom Paris Vinalies Internationales profesor Fedor Malík, aj rozdiely v terroiroch. Francúzi by neboli Francúzmi, keby nelipli na tom, čo sa im osvedčilo v minulosti.
Rarita na francúzsky spôsob
„Rosé des Riceys určite nie je prvou voľbou ako víno osviežujúce priateľov na pláži či pri pikniku v záhrade, ale určite je to víno, ktoré je dobré po celý rok,“ myslí si Eric Pfanner. Tohto Američana píšuceho pre International Herald Tribune zavialo nedávno do Champagne. Nepátral však po šampanskom, ale po nezvyčajnom ružovom.
Rosé des Riceys je vzácne víno, ročne ho vyrobia len nejakých 60-tisíc fliaš – drobná kvapka v porovnaní s tristo miliónmi litrov šampanského, ktoré v slávnej vinárskej oblasti vyrobia. Lenže práve táto malá séria umožňuje vínu vyniknúť, a keďže ide o raritu, ľudia si ju kupujú. Nie je lacná, veď fľaša stojí od 12 do 20 eur. Na druhej strane, nie je to veľa za dvadsaťročné víno.
Pre zaujímavosť – nedávno som v Provensalsku kúpil fľašu ružového z chýrnej apelácie Bandol za 20 eur. Natoľko si ju cenili v Domaines Ott, ktorú prevzal Louis Roederer, mimochodom, slávny výrobca šampanského. Pravdupovediac Bandol s nevýraznou cibuľovou farbou je jedným z mnohých ružových, síce slávnych, ale stále rovnakého štrichu.
To Rosé des Riceys je skutočná vzácnosť, akýsi relikt dávneho prístupu k výrobe ružového vína. „Je to intímne víno, ktoré budete piť v malom krúžku entuziastov,“ cituje Eric Pfanner Francoisa Wennera z vinárstva Guy de Forez.
Les Riceys vyrábajú vinári z Pinotu noir. Vo fľaši má farbu tmavej fuksie, skúste nájsť niekde rosé s takýmto odtieňom. Sýtejšia farebnosť je výsledkom niekoľkodňového „krvácania“ podrvených bobúľ, ktoré zo šupiek púšťajú farbivo. Nie je to celkom v poriadku?
Nuž proti technologickému gustu žiaden dišputát. Mnohí očakávajú od Rosé des Riceys viac tela, tanínov a bohatšiu štruktúru. Wenner však tvrdí, že základom riceyovskej výroby rosé je flirt s červeným vínom. Na jeho konci nie je červené, ale iba rosé víno. Je to neobvyklý Pinot noir – voňavý, dymový, komplexný a po 20 rokoch čerstvý, lenže nie je to ostrá sviežosť lacných rosé zo supermarketov. Je to skrátka rosé s dychom, v ktorom šumí vždy svieža Champagne. Nápoj na ukážku, že aj takto môže vyzerať rosé.
Rarita na slovenský spôsob
Prístup, ktorý si zvolili výrobcovia Rosé des Riceys, môže inšpirovať aj slovenských výrobcov vína. Ponuky rosé vín pribúda. A tak sa začína experimentovať aj doma. Najprv s modrými odrodami, z ktorých možno vyrobiť rosé, a neskôr sa prekračujú obvyklé úzusy.
Vladimír Mrva napríklad vyrobil z presladkého ročníka 2011 Rosé víno s neobvykle vysokým prívlastkom bobuľový výber. Je to skutočný unikát minuloročnej sezóny. Ale veď o to ide, vyrobiť niečo, čo tu ešte nebolo, prekročiť hranicu všednosti.
To, či sa novinka ujme, ukáže výrobcom vždy čas. O Rosé des Riceys záujem je, preveril ho trh, ktorý dodal tomuto vínu balík stálych zákazníkov. Ďalšiu skupinu tvoria zvedavci, ktorí si chcú overiť informácie, čo šíria novinári píšuci o víne. Ale veď čo je život – zmena. Vybočte z radu a hľadajte rosé, aké ste ešte nepili.
Mimochodom, nezvyčajný bobuľový Cabernet Sauvignon rosé z vinárstva Mrva&Stanko získal v Cannes zlatú medailu. Svetových porotcov prekvapilo, ako si slovenskí vinári poradili s obrovským zvyškovým cukrom. Vo víne je ho 55 gramov, ale podľa chuti na jazyku mu vinári hádajú nanajvýš 20 – 25 gramov. Nie je to plytká, ale svieža sladkosť potvrdzujúca veľký košík bobuľového ovocia vo víne, ktorá si zásluhou kyseliniek udržiava pikantnosť. Vyzývavá erotika horúceho leta.
Vladimír Mrva vraví, že toto víno mu džentlmensky podaroval ročník. Nezostalo mu nič iné, len zodvihnúť hodenú rukavicu a zaexperimentovať. Pokus sa podaril, v pollitrovej fľaši je víno prinášajúce extázu. Podľahli jej aj v Cannes.
Text: Jozef Sedlák pre magazín Varecha
Foto: SHUTTERSTOCK