Manželstvo nezaručí vždy šťastné detstvo, deti z rozvedených rodín potrebujú naše pochopenie: Nezhoršujte ich situáciu, toto nikdy nerobte

Pripomenula to Liga za duševné zdravie (LDZ) s tým, že často sa rodina po rozvode nepovažuje za normálnu a zvyknú sa zdôrazňovať iba negatívne účinky.

„Často je pre duševné zdravie dieťaťa oveľa prospešnejšie žiť v ‚neúplnej rodine‘, kde panuje pokoj, ako byť súčasťou ‚kompletnej rodiny‘ v ktorej sú denne prítomné nepokoj, nervozita, agresia či dokonca násilie,“ poznamenala na sociálnej sieti.

Zástupcovia združenia poukázali na to, že deti z rozvedených rodín majú oproti rovesníkom z tých nerozvedených viac problémov, no väčšinu z nich musia prekonávať už pred rozvodom. „Ukázalo sa, že kľúčovou príčinou ich ťažkostí bol najmä pretrvávajúci manželský a rodičovský konflikt, pri ktorom rodičia vťahujú dieťa do svojho konfliktného vzťahu.“

Čítajte viac Takýto záver školského roka nemá hocikto! Dánsky princ sa dočkal šampusu a v dave rodičov... predsa kráľ a kráľovná

Rada o zotrvaní v partnerstve kvôli deťom nemusí byť najšťastnejšou. Deti prežívajú rozvod v každom veku iným spôsobom. Tie v predškolskom veku často reagujú regresným správaním, napríklad cmúľaním palca, nočným pomočovaním, ale aj výbuchmi hnevu. Mladší školáci zase môžu podľa odborníkov upadať do smútku.

„Deti nad osem rokov sa už dokážu na rodičov veľmi hnevať a pripisujú vinu raz jednému a inokedy druhému rodičovi,“ ozrejmili zástupcovia Ligy. Chlapci a dievčatá v adolescentnom a predpubertálnom veku zase môžu na rozvod podľa nich reagovať úzkostnými a depresívnymi stavmi či vzdorom voči autoritám.

Dôležité je tiež uvedomiť si, že aj my sami môžeme byť nositeľmi predsudkov a nevhodného správania sa voči rodičom, ktorí prešli rozvodom a deťom z rozvedených rodín či rodín, kde jeden rodič chýba. Ako sa im vyhnúť a ako sa správať?

Správanie k deťom

1. Rešpektujte ich situáciu: Správajte sa k deťom z nekompletných rodín rovnako ako k deťom z tradičných rodín. Nepripomínajte im ich rodinnú situáciu, pokiaľ o nej sami nezačnú hovoriť.

2. Buďte citliví a vnímaví: Ak sa dieťa zdôverí o svojej rodinnej situácii, počúvajte ho s empatiou a bez súdenia. Vyhnite sa nepríjemným otázkam a komentárom, ktoré by mohli dieťa rozrušiť. Otázky ako „nie je škoda, že tvoji rodičia nie sú spolu?“ alebo „ako to, že nemáš oboch rodičov?“ či napríklad aj „musí to byť ťažké bez ocky/mamy“ sú naozaj nevhodné.

Čítajte viac Žijem na konci sveta už desať rokov, hovorí s humorom. Slovenská maliarka odišla do Texasu za manželom: Dalo mi to veľmi veľa...

3. Podporujte detské sebavedomie: Povzbudzujte deti, aby boli hrdé na svoje rodinné pozadie a ukazujte im, že každá rodina – teda aj tá, ktorá vznikla odchodom jedného z rodičov – je jedinečná a hodnotná.

4. Buďte pozitívnym vzorom: Ak to situácia dovolí alebo navodzuje, môžete ukazovať deťom príklady úspešných a šťastných ľudí z rôznych rodinných prostredí, aby pochopili, že úspech a šťastie nezávisí od typu rodiny.

Správanie sa k rodičom

1. Buďte otvorení a bez predsudkov: Pri stretnutí so slobodným rodičom alebo rodičom po rozvode sa vyhnite stereotypom a hodnotiacim poznámkam. Rešpektujte ich ako jednotlivcov a rodičov. Vyhnite sa vetám ako napríklad: „To musí byť ťažké byť na všetko sám/sama.“ či „Myslíš, že sa niekedy znova vydáš/oženíš?“ Vhodné tiež nie je pýtať sa: „Čo si urobil/a, že to nevyšlo?“ Nepomôže ani, keď budete používať vety typu: „Dieťaťu určite chýba druhý rodič.“

2. Podporujte ich: Ponúknite im pomoc alebo podporu, ak je to vhodné. Môže to byť praktická pomoc alebo len ochota vypočuť ich problémy.

Čítajte viac Keď sme si začali brať dieťa domov, pochopili sme, že je 'náš' a patrí k nám, hovorí otvorene o adopcii pre Pravdu Adela Vinczeová

3. Zamerajte sa na pozitíva: Zamerajte sa na pozitívne aspekty ich života a rodiny. Vyjadrite uznanie za ich snahu a úspechy ako rodičov. Nepoužívajte však vety typu: Musí to byť ťažké, že si na všetko sám/sáma a podobne.

4. Komunikujte s rešpektom: Pri rozhovore so slobodným rodičom alebo rodičom po rozvode buďte citliví na ich situáciu. Vyhnite sa otázkam, ktoré by mohli byť osobné alebo nepríjemné, a snažte sa o pozitívnu a podporujúcu komunikáciu.

Citlivosť a empatia sú kľúčové pri rozhovoroch so slobodnými alebo rozvedenými rodičmi, ale aj ich deťmi. Je dôležité sa vyhýbať osobným otázkam a komentárom, ktoré by mohli vyvolať pocity viny, hanby alebo smútku. Namiesto toho sa sústreďte na pozitívne a podporné konverzácie, ktoré posilnia pocit rešpektu a prijatia. Aj vy môžete prispieť k vytváraniu pozitívnejšieho a podporujúceho prostredia pre deti a rodičov z nekompletných ro­dín.