Rodiny, single ľudia či reťazce? Prekvapí vás, kto plytvá potravinami najviac!

Ľudia, ktorí žijú sami, plytvajú potravinami najviac. Uviedla to štatutárka občianskeho združenia Free Food Alexandra Kolarik. "Ľudia bývajúci sami často nakúpia viac a tým, že sa v domácnosti s nikým nedelia, bežne sa stáva, že napokon nespotrebujú také množstvo, aké nakúpili. Nedá sa to však generalizovať. Mladí ľudia žijúci v mestách sa často stretávajú v reštauráciách, takže doma nemajú toľko potravín, ktoré by stihli vyhodiť. Iné je to zas v rodinách s deťmi, keďže tie veľakrát jedlo nedojedia, takže tam často vznikajú prebytky a iné je to na vidieku, kde majú ľudia poľnohospodárske zvieratá a vedia prebytky spotrebovať,“ uviedla Kolarik. "Paradox je, že obchodné reťazce sú v tomto ohľade zo všetkých úplne najnenávidenejšie, a pritom sú zodpovedné za najmenšiu časť vyplytvaných potravín. Domácnosti tvoria až 50 percent potravinového odpadu a obchodné reťazce podľa aktuálnych a dostupných štatistík a odhadov len 5 až 10 percent,“ dodala.

Plytvanie konkrétnymi druhmi potravín pritom podľa nej závisí najmä od sezóny. "V lete je to najviac ovocie a zelenina, pečivo vedie celoročne a po ňom varená strava,“ vymenovala Kolarik. Zamedziť nadbytočnému vyhadzovaniu jedla pritom podľa nej môžeme hneď viacerými spôsobmi. „Keď sa bavíme o potravinách s nejakým označením, napríklad s označením dátumu minimálnej trvanlivosti, tam ľudia často robia chybu, že danú potravinu po uplynutí tohto dátumu vyhodia. A pritom ten dátum len informuje, že dovtedy mala najvyššiu kvalitu a po jeho uplynutí môže klesať. Vo Viedni robili test, ako dlho vydržia potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, a pri niektorých druhoch potravín to naozaj trvalo mesiace, týždne či dokonca roky… V tomto prípade by teda ľudia nemali panikáriť a vyhadzovať potravinu hneď. Pokiaľ nemá poškodený obal, nezmenila konzistenciu, farbu ani vôňu, tak sa s najväčšou pravdepodobnosťou vôbec nemusíme báť ju skonzumovať. Len ju ideálne zjedzte ako prvú,“ poznamenala.

Kolarik podľa vlastných slov mrzí, že plytvanie potravinami nie je na Slovensku veľmi diskutovanou témou. "Akoby to nebola téma pre nikoho. Nemáme ani štúdiu, ktorá by vo väčšom rozsahu merala plytvanie potravinami a štát tomu z nášho pohľadu a vzhľadom k tomu, aký veľký ekologický, sociálny aj morálny problém to je, venuje len minimálnu pozornosť,“ skonštatovala. „Nie je to pritom žiadna jadrová fyzika, ľudia musia len začať ten problém registrovať. Nedeje sa to však ani na úrovni štátu a nevnímajú ho veľmi ani jednotlivci. Človek si často povie, že ‚Veď vyhodil som tuto jeden krajíček chleba a jednu paradajku za týždeň‘, no keď to urobí päť miliónov alebo miliarda ľudí, tak je to obrovské číslo. Mali by sme si byť toho vedomí všetci do jedného,“ zdôraznila.