Mnoho ľudí, mnoho možností. Tak prečo sú obyvatelia veľkých miest osamelí?

Podľa niekoľkých prieskumov je riziko ochorenia na depresiu u obyvateľov veľkomiest až o 40 percent vyššie než u tých, čo žijú mimo neho.

V meste sa stále čosi deje – koncerty, divadlá, kiná… Ale je tu aj množstvo áut, svetiel, hluku. Zrazu sa toho môže človeku zdať priveľa. Mozog ľudí z mesta reaguje na tieto impulzy ešte o čosi citlivejšie ako mozog človeka žijúceho na vidieku. Preto je dôležité, aby si aj človek z mesta vždy našiel cestičku, kde môže mať od týchto impulzov pokoj. Mal by si pravidelne povedať: „Už stačí, idem preč.“ V takých okamihoch sa oplatí vyzariť mimo mesto, niekam, kde nesvietia svetlá ani netrúbia autá. Niekde, kde je pokoj a ticho.

Aj slabé vytváranie sociálnych väzieb má neblahé účinky na psychiku človeka žijúceho v meste. Úprimne – poznáte svojho suseda? Viete, ako sa volá či kde pracuje? Až 80 percent ľudí odpovedá na tieto otázky „nie“. Komunikácia so susedmi sa zväčša odohráva vo výťahu a obmedzuje sa na pozdravy, maximálne želanie pekného dňa.

Mestá sú hlučné a sú anonymné. Niet preto divu, že stres v ľuďoch narastá. A hoci ľudí naokolo je mnoho, človek je čoraz osamelejší. Pred vzruchmi veľkomesta sa totiž schováva medzi svoje štyri steny, je osamelý, čoraz viac sa izoluje. A to je chyba. Oveľa horší dopad na psychiku človeka než hluk a chaos má samota a sociálna izolácia.

Sociálne kontakty sú dôležitým faktorom psychického zdravia. Aj v meste si môžete vytvoriť svoj malý okruh dobrých priateľov, s ktorými pravidelne vyrazíte do prírody, za športom či len tak von. Stetnutia s ľuďmi, rozhovory v príjemnom prostredí sú alfou a omegou prežitia vo veľkomeste.