Jahody pestovali už starí Rimania ako lahôdkové ovocie

Dlhé roky sú jahody aj symbolom tenisového turnaja vo Wimbledone, počas ktorého sa ich zjedia stovky kilogramov, spolu so šľahačkou. Veď napokon Angličania konzumujú jahodový džem k tradičným raňajkám, ale aj k čaju o piatej.

Plody jahôd posilňujú metabolizmus, pomáhajú pri liečbe chorôb srdca a ciev, pri málokrvnosti, dne, močových a žlčových kameňoch. Majú protizápalový účinok, znižujú horúčku a zmierňujú prechladnutie. Jahody sú užitočné aj pri reumatizme, v ľudovom liečiteľstve sa tradične využívali na prečistenie zažívacieho traktu a zlepšenie látkovej výmeny. Bohužiaľ pre obsah organických kyselín sú na jahody niektorí ľudia alergickí. Jahody obsahujú betakarotén, základný kameň pre syntézu vitamínu A, ktorý zlepšuje zrak, dodáva pleti zdravé sfarbenie a podporuje regeneráciu slizníc.

Jahody majú svoje uplatnenie najmä v sladkej kuchyni – môžeme z nich pripraviť džem, marmelády, ale aj víno, mušt, kompóty a rôsol. Výborné sú surové s trochou cukru, alebo z nich môžeme pripraviť dezerty – krémy, ovocné šaláty, poháre, zmrzliny , bublaniny aj polievky. Ideálne sú aj ako ozdoba iných pokrmov.

Archeológovia zistili, že už človek z kamennej doby si rád pomaškrtil na divo rastúcich jahodách. Prvé dochované správy o jahodách pochádzajú z čias slávneho gréckeho lekára Hippokrata a už starí Rimania ich pestovali ako lahôdkové ovocie. V stredoveku pestovali jahody mnísi vo svojich kláštorných záhradách a nesmeli chýbať ani na šľachtických hostinách. Pri zrode prvých veľkoplodých odrôd boli až jahody dovezené z Ameriky.