Diktát detskej módy velí ružovú a belasú. Ako to vidia mamičky?

Šéf spoločnosti Gap, o ktorú išlo, prisľúbil dievčatku, že okrem tradičných farieb ružovej a belasej, ktorá desaťročia tvorí rozdiely medzi pohlaviami v detskom odievaní, zaradí do sortimentu aj viac neutrálnych či iných odtieňov.

Zaujímavosťou je, že podobný problém často vnímajú aj rodičia. Hoci stále sú spoemnuté farby v obľube, množí sa počet tých mamičiek (a prípadne aj otcov), ktorí nechcú navliekať svoje deti do šiat s potlačami princezien a v odtieňoch cukrovej vaty či naopak.

Ako to vnímajú slovenské mamičky?

Patrícia, 28 rokov

Mám trojročnú dcérku a nájsť pre ňu oblečenie, ktoré by nebolo ako z disneyovského kanála, nie je jednoduché. Ak aj niečo nie je ružové, určite na tom máte mašličky, flitre, alebo motívy nejakých populárnych postavičiek zo seriálu. Je mi jasné, že dieťa rastie a je zbytočné bazírovať na tom, čo mu oblečiem. Pár mesiacov a vyrastie z toho. Ale potešilo by ma, keby bol sortiment pestrejší a najmä, keby sa značky nesnažili tak zbytočne pohlavia detí rozdeľovať práve motívmi, obrázkami či farebnosťou.

Jana, 37 rokov

Moje dve deti nosili farby, ktoré sú populárne. U syna, ktorý je starší, to bola moja voľba a siahala som po tom, čo bolo dostupné. V prípade dcérky je to však, priznávam, aj o tom, čo sa páči jej. Je to taká malá straka. Akonáhle zbadá niečo, čo sa blyští, už sa pozerá tým smerom. Má päť rokov, ale je to parádnica a ja skrátka nedokážem odolať. Keď vidím, akú radosť jej robí obliecť si šaty s princeznovskou sukničkou, trblietavým motívom alebo mašličkami.

Martina, 35 rokov

Čo je zlé na tom, že sa mi páči, ak je môj syn oblečený chalansky. Mal fázu autíčok, potom prišli loďky a teraz máme dinosaurov. Takže podľa toho vyberám aj odevy, nielen hračky. Ako batoľa nemal asi žiadnu belasú vec na oblečenie, ale veľa sa u nás nosila tmavomodrá, šedá či zelená. Jasné, že si neviem predstaviť, že by som ho navliekla napríklad do ružovej košele. Aj keby bola v chlapčenskom oddelení. To sa mi nepáči.