Priznávajú, že ich vzťah nie je nedotknuteľný monument, ale živý organizmus, ktorý si prešiel fázami hlbokého útlmu.
Od obdivu k tvrdej realite
Ich príbeh sa začal písať v nitrianskom divadle, kde 22-ročný Juraj a o štyri roky staršia Zuzana hľadali svoje miesto na výslní. Kým Zuzana už vtedy vnímala Jurajov obrovský talent a nerozumela, prečo ho kamery prehliadajú, čas ukázal, že obaja dozreli nielen profesijne, ale aj partnersky. Dnes, keď Juraj hviezdi vo veľkých filmových projektoch ako Šarlatán či Vojna policajtov, a Zuzana je tvárou obľúbených seriálov, čelia inej výzve: ako zostať partnermi v kolotoči rodičovstva a pracovných povinností.
Čítajte viac Zuzana Vačková prvýkrát ukázala partnera: Láska si ma našla, keď som prestala tlačiť, odkázala po rokoch sklamaní
„Pracujeme na tom, aby sme si nachádzali voľné chvíle sami pre seba, lebo dlho sme boli len deti, práca a na seba sme zabúdali, v zmysle my dvaja. Snažíme sa nachádzať si časy, kedy môžeme byť spolu,“ vyjadril sa Juraj Loj pre Diva.sk.
Keď láska „zoslabne“
Zuzana Kanócz otvorene pomenovala pocit, o ktorom sa nahlas hovorí len málokedy. Priznala, že počas tých 20 rokov prišli momenty, kedy cit jednoducho zoslabol. „Láska nejakým spôsobom slabla, prichádzala kríza a máme ich za sebou naozaj veľa,“ uviedla pre magazín Eva s tým, že na vzťahu sa nedá len „viezť“, ale treba si ho vedome pripomínať.
Juraj Loj bol ešte úprimnejší. Netvári sa ako neomylný ochranca rodiny, ale priznáva, že v rámci práce na sebe a svojich vnútorných konfliktoch vyhľadal terapiu. Práve ochota pozrieť sa do vlastného vnútra a priznať si „ťažké búrky“ je podľa nich to, čo ich udržalo spolu.
Nové základy po 20 rokoch
Mnohé páry stroskotajú na tom, že sa snažia vrátiť k tomu, čo bolo na začiatku. Kanócz a Loj však pochopili dôležitú transformáciu. Ich dnešný vzťah nestojí na rovnakej fascinácii ako pred dvomi dekádami. Postavili ho na úplne nových základoch, ktoré vybudovali cez krízy, výchovu syna Lucasa a dcér Izabely a Leyly, a cez vzájomné odcudzenie, ktoré museli pracne prekonávať.
Hoci sú zasnúbení, svadobné zvony pre nich nie sú prioritou. Ich záväzok je inde, v každodennom rozhodnutí nájsť si čas jeden pre druhého aj pod rúškom pracovných premiér či bežných povinností.
Možno práve to, že kríza nemusí byť koncom, ale nevyhnutným bodom zlomu, po ktorom môže prísť niečo stabilnejšie. Zuzana a Juraj sú dôkazom, že „najstabilnejší pár“ nie je ten, ktorý sa nikdy nehádal, ale ten, ktorý mal odvahu zostať, aj keď to prestalo byť jednoduché.
