V modernom svete sa od žien často očakáva, že budú zvládať všetko – byť úspešné v práci, starostlivé matky, partnerky, dcéry i kamarátky. Tento tlak však nie je bez následkov. Dlhodobý stres vedie nielen k fyzickému vyčerpaniu, ale aj k psychickému zrúteniu. Mnohé ženy si svoje hranice uvedomia až vtedy, keď je neskoro. Psychologička Mgr. Katarína Podobová z online poradne MOJRA.sk preto apeluje na dôležitosť prevencie a budovania zdravého vzťahu k sebe samej.
Čítajte viac Vyhorenie hrozí každému, ale... pracujete v týchto povolaniach? Pozor, ste v rizikovej skupine, hovorí psychologička
V čom sa prejavuje dlhodobý stres u žien?
Dlhodobý stres ovplyvňuje nielen psychické, ale aj fyzické zdravie, správanie, vzťahy či výkon v práci, preto je dôležité venovať mu pozornosť. „Medzi najčastejšie psychické prejavy patrí vyčerpanosť, úzkosť, podráždenosť, pocity zahltenia a mozgovej hmly (brain fog), znížená sebadôvera či kognitívne ťažkosti (zabúdanie, znížená koncentrácia),“ uvádza odborníčka.
„Telesne sa dlhodobý stres môže prejavovať ako bolesti hlavy, svalové napätie, problémy so spánkom, tráviace ťažkosti, znížená imunita alebo hormonálne zmeny ako napr. bolestivá a nepravidelná menštruácia, znížené libido či problémy s plodnosťou. Mali by sme zbystriť, ak pociťujeme psychickú aj fyzickú únavu a vyčerpanie, ktoré pretrváva aj po oddychu, víkende či dovolenke, dlhodobo zhoršený spánok, časté výkyvy nálad a podráždenosť, pokles motivácie a radosti či časté telesné ťažkosti bez lekársky potvrdenej príčiny,“ dodáva.
Foto: Freepik/freepik
Naozaj sú ženy citlivejšie ako muži?
Podľa slov psychologičky to nie je také jednoznačné, keďže do toho vstupuje viacero faktorov. „U žien síce stresová reaktivita viac kolíše v dôsledku hormonálnych zmien, no častejšie vyhľadávajú sociálnu podporu, ktorá môže dopady stresu zmierňovať. Ženy tiež častejšie preberajú zodpovednosť za starostlivosť o rodinu, čelia tlaku byť "dobré“ matky, partnerky, zamestnankyne… Tým sú vystavené väčšiemu psychosociálnemu stresu. Ženy sú však v mnohých kultúrach viac podporované vo vyjadrovaní emócií než muži, preto to niekedy navonok môže vyzerať tak, že sú citlivejšie, no v realite možno muži menej psychickú záťaž verejne priznávajú," vysvetľuje.
„Mentálne preťaženie (mental load), teda neustále plánovanie, pripomínanie, kontrolovanie, organizovanie domácnosti a rodiny a "držanie v hlave“ nekonečného to-do listu môže byť psychicky náročné a vyčerpávajúce. Táto neviditeľná práca často padá práve na ženy. Navyše, táto práca často zostáva bez povšimnutia a uznania, čo môže viesť k ešte väčšej frustrácii," dopĺňa.
Foto: Freepik/freepik
Ako rozlíšiť bežnú únavu od začínajúceho vyhorenia?
Bežná únava je dočasná, súvisí so zvýšenou záťažou. Napríklad po dlhom dni v práci, ale po odpočinku cez víkend odíde. Syndróm vyhorenia prichádza postupne a súvisí s dlhodobým emočným a mentálnym preťažením – najčastejšie v práci.
„Oddych pri vyhorení už neprináša úľavu a človek sa cíti vyčerpaný aj po víkende alebo dovolenke. Pri syndróme vyhorenia, na rozdiel od bežnej únavy, sa objavuje tiež cynizmus, pocity bezmocnosti, nekompetentnosti či prázdnoty. Človek sa postupne dištancuje od ľudí, práca mu už nedáva zmysel, pociťuje k nej nechuť, až odpor. S tým klesá aj schopnosť sústrediť sa a celková výkonnosť. Ľudia, ktorí zažili syndróm vyhorenia, tiež hovoria, že im práca aj kolegovia začali liezť na nervy, hoci to tak predtým nebolo. Cítili sa neschopní a aj jednoduché úlohy sa im zdali príliš náročné,“ hovorí expertka.
Foto: Freepik/freepik
Ako sa chrániť pred vyhorením?
Mgr. Katarína Podobová uvádza, že vyhorenie nenastane zo dňa na deň. Prichádza niekoľko týždňov či mesiacov. „Najlepšou prevenciou je všimnúť si už prvé príznaky, nebrať ich na ľahkú váhu a pokiaľ neviete, čo a ako zmeniť, kľudne vyhľadať psychológa. Vo svojej praxi pozorujem, že mnoho ľudí nevníma a nepočúva svoje telo. Nevšímajú si, ako sa počas dňa cíti, či je unavené, napäté alebo preťažené, a tak postupne vyčerpávajú svoje zdroje. Myslím, že tomu prispieva tiež zrýchlená a uponáhľaná doba a to, že neustály zhon vnímame ako odznak produktivity či úspešnosti.“
Dodáva, že v prvom rade treba spomaliť tempo, začať vnímať svoje telo, dopriať mu dostatok výživy, spánku, pohybu a oddychu. Naučte sa vnímať oddych ako nutnosť, nie ako odmenu za dokončenie práce. Ďalšou stratégiou je oddeliť pracovný čas od osobného pomocou rituálov, ktoré sú obzvlášť potrebné pre ľudí pracujúcich z domu.
Čítajte viac Zbytočný stres, prehnané očakávania aj sebaspochybňovanie: Každé znamenie si život sťažuje inak
„Môže to vyzerať napríklad tak, že hneď po zobudení neotvárame e-maily, ale dáme si najprv raňajky a krátke cvičenie. Alebo že sa po odpracovanom čase prezlečieme a ideme na prechádzku alebo stretnutie s niekým blízkym. Mnoho ľudí totiž "pracuje“ aj po pracovnej dobe či už na mobile alebo tým, že o práci premýšľa. Pracovný čas tak splynie s tým súkromným, čo často vedie k vyhoreniu. Je dobré sa tiež naučiť uvoľňovať stres a napätie každý deň, v čom môže veľmi dobre pomôcť práve pohyb, ideálne na čerstvom vzduchu, dychové a relaxačné cvičenia, ale aj rozvíjanie vzťahov a záujmov mimo práce," radí odborníčka.
