1. Necítite sa byť prijatí s láskou
Pocit nedocenenia sa často zakráda do vzťahu nenápadne, no vie spôsobiť hlboké rany. Najčastejšie sa objavuje vo fáze, keď partneri prechádzajú z bezstarostného zamilovania do náročného rodičovstva. Žena, ktorá celý deň stará o deti, túži aspoň po malom prejave uznania. Muž, ktorý prichádza z práce unavený, očakáva pokoj a pohodlie. Obe strany chcú byť videné, pochopené a oceňované, ale málokedy to dostanú. David Shorf, vzťahový kouč, hovorí: „Namiesto aby si manželia boli oporou, žijú v konflikte medzi očakávaním a realitou.“ A z toho vzniká frustrácia, ktorá sa nabaľuje ako snehová guľa. Keď chýba uznanie, z partnerstva sa vytráca radosť a láska sa mení na výčitku. Dôvod číslo jeden, prečo sa ľudia cítia vo vzťahu osamelo, aj keď nie sú sami.
2. Komunikácia, ktorá viac zraňuje než spája
Zle nastavená komunikácia dokáže zmeniť aj ten najpevnejší vzťah na zóny ticha alebo výbuchov. Partneri síce cítia, že niečo nie je v poriadku, ale namiesto úprimného rozhovoru si navzájom hádžu štipľavé poznámky, pasívnu agresivitu alebo výčitky za úplne nepodstatné veci. Nie je to o sušičke bielizne, nie je to o zabudnutom nákupe, je to o tom, že nikto necíti podporu, rešpekt a blízkosť.
Citlivosť a zručnosť otvorene komunikovať sú základnými kameňmi zdravého vzťahu. Ale len málo párov to zvláda. A keď už raz vznikne zvyk komunikovať „pomimo“, je veľmi ťažké to napraviť. „Nie je dôležité, čo hovoríme, ale ako to povieme,“ pripomínajú často terapeuti. Spôsob doručenia je rovnako dôležitý ako samotné posolstvo.
3. Ticho, ktoré bolí
Najnebezpečnejší bod, ktorý by ste mali eliminovať ako prvý. Mnoho partnerov sa z obavy pred konfliktom alebo sklamaním radšej rozhodne mlčať. Dusia v sebe smútok, frustráciu, hnev. Boja sa reakcie partnera, a tak sa ich pocity nikdy nedostanú na povrch. Namiesto toho sa ukladajú hlboko do ich vnútra, kde ticho rastú a menia sa na hradby, ktoré medzi sebou ťažko prekonajú.
Čítajte aj Neklamné znaky, že s partnerom k sebe patríte a lepšieho nenájdete. Overte si, ako na tom ste
Tento vzorec správania je ako tichý zabijak lásky. Neznamená to, že si partneri prestali byť blízki, ale že stratili odvahu byť zraniteľní. A bez tej sa nedá vytvoriť dôvera. Ak sa chcete vyhnúť tejto pasci, skúste si položiť jednoduchú otázku: „Čo najhoršie sa stane, ak sa úprimne otvorím?“ Odpoveď je často menej desivá než samotné mlčanie.
4. Nerealistické očakávania voči partnerovi
Každý vzťah má fázu ideálov. Keď si myslíte, že váš partner bude vedieť, čo cítite, aj bez slov. Že si budete rozumieť bez vysvetľovania. Že všetko pôjde prirodzene a hladko. Realita však býva iná. Keď sa tieto nerealistické predstavy nenaplnia, príde sklamanie. A keď sa opakuje často, vzniká pocit, že partner „zlyháva“.
Kľúčové je naučiť sa rozlišovať medzi tým, čo je skutočná potreba a čo len ilúzia, ktorú ste si sami vytvorili. Očakávať od partnera, že bude vaším psychológom, rodičom, kamarátom aj milencom naraz. To je skrátka nemožné. Vy sami ste zodpovední za svoju spokojnosť a komunikáciu svojich potrieb. Inak budete stále čeliť frustrácii.
5. Vyčerpanie, ktoré zabíja intimitu
Vzťahy, v ktorých sa neoddychuje, neodmeňuje a nepripomína si spoločná radosť, časom zlyhajú. Bez zábavy, bez flirtu, bez spontánnosti. Partneri sa menia na spolubývajúcich, ktorí si navzájom plnia povinnosti, ale zabúdajú, prečo spolu vlastne sú.
Obnova intimity nie je luxus, ale nevyhnutnosť. Aj keď máte deti, prácu a nekonečný zoznam povinností, stále si nájdite chvíľu pre seba – len tak, bez dôvodu. Ako hovorí staré známe pravidlo: „Vzťah musíte zalievať ako kvetinu. Inak zvädne.“