Anonymní darcovia z celého sveta ich posielajú do múzea, ktoré ich vystavuje s opisom objasňujúcim ich príbeh, píšu americké noviny The New York Times.
Pred viac ako 20 rokmi, sa vzťah Olinky Višticovej a Dražena Grubišiča skončil a nastal čas rozdeliť spoločné veci, vrátane televízie, počítača a hromady suvenírov. Kým sa nedostali k hračke zajačika… Keď ešte boli pár, vytvorili rituál: keď sa jeden vrátil domov, druhý natiahol králika na kľúč,a by skákal na privítanie. A keď niekto išiel na služobnú cestu do zahraničia, vzal so sebou králika a odfotil turistické atrakcie.
„Čo keby existovalo miesto, kam by ktokoľvek z celého sveta mohol poslať niečo, čo mu zostalo po rozchode?“ Višticová usúdila, že takýto svetový archív spackaných vzťahov by mohol ľuďom pomôcť s liečbou zlomených sŕdc. A súčasne by to bol spôsob, ako povedať svetu: „Táto láska naozaj existovala.“
Dnes niekdajší milenci vedú Múzeum zlomených sŕdc, jednu z obľúbených – a aj najzvláštnejších – turistických atrakcií Chorvátska. Nachádza sa v bývalom paláci v historickom centre Záhrebu. Darcovia artefaktov, z ktorých mnohé prišli poštou, zostávajú anonymní, čo ich má povzbudiť k väčšej úprimnosti.
Medzi vystavenými pamiatkami sú niektoré naskrz prízemné, ako pár elegantných bielych topánok s popisom: „Snažila sa mi vnútiť svoj zmysel pre módu“. Ale sú tu aj veci sprevádzané veľkou citovou záťažou. Je tu batoh na padák, dar od ženy, ktorej milovaný zahynul pri zoskoku.
Múzeum sa otvorilo v roku 2006 ako dočasný projekt, ktorý Grubišić a Višticová predviedli na umeleckej výstave. Prvé exponáty dostali od známych, ale hneď po skončení výstavy začali dostávať e-maily a telefonáty s prosbami o predvedenie inštalácie v rôznych miestach po celom svete. Zakrátko organizovali výstavy v kalifornskej galérii aj v nákupnom stredisku v Turecku. Zakaždým vyzývali na zasielanie ďalších predmetov. Keď svoj projekt predviedli v Mexiku, dostali stovky vecí a príbehov. V roku 2010 otvorili stále sídlo, neďaleko záhrebskej radnice, kde miestni s obľubou uzatvárajú sobáše.
V zbierkach majú viac ako 4000 predmetov, z ktorých vystavených je asi 70. Kurátorka Charlotte Fuentes, ktorá sa stará o zbierku a dohliada na výstavy v zahraničí, hovorí, že ďalšie veci prichádzajú každý týždeň. Nedávno ktosi poslal kúsok svadobnej torty starý 37 rokov. Dala ho do mrazničky. „Je neuveriteľné, čo ľudia skúšajú urobiť, aby udržali lásku pri živote,“ pripúšťa.
Pri prehliadke múzea Višticová, Grubišić a Fuentes upozornili na niektoré exponáty z miest roztrúsených po celom svete: bicykel z Belgicka, nábytok pre bábiky z Južnej Kórey a pár športových topánok pre hráčov basketbalu zo Seattlu.
Grubišić si myslí, že darované predmety často niečo vypovedajú aj o politickom či sociálnom kontexte danej krajiny. Napríklad, keď múzeum malo výstavu na Filipínach, dostalo veľa vecí súvisiacich s rozchodom spôsobeným migráciou. Milióny Filipíncov a Filipínok pracujú v cudzine, a tak „je veľká pravdepodobnosť, že vaša láska raz odletí do Kanady alebo Dubaja alebo inam, a tak sa rozídete“.
„Som si istý, že keby sme robili výstavu na Ukrajine, dozvedeli by sme sa príbehy o stratených láskach kvôli vojne,“ dodal. V tomto zmysle múzeum podľa Višticovej tiež ponúka pohľad do histórie, čo bolo napokon jasné od začiatku. Keď zbierali prvé exponáty, ešte v Záhrebe, jeden vojak im odovzdal protézu. Hovoril, že o nohu prišiel v 90. rokoch vo vojne v Juhoslávii. Kvôli medzinárodným sankciám bolo vtedy ťažké získať protézu, ale nakoniec jedna pracovníčka z ministerstva obrany zohnala materiál, aby sa protéza dala urobiť. Vojak a jeho záchrankyňa sa do seba zamilovali, ale umelá noha vydržala dlhšie ako ich vzťah.
„Spočiatku sme sa báli, že budeme dostávať akurát pamiatky na letné lásky, ale čoskoro dorazili aj naozaj hlboké príbehy,“ spomína Višticová. „Máme tu exponáty z druhej svetovej vojny, máme tu predmety súvisiace s terorizmom. Časť z toho je naozaj ťažká, ale život je ťažký,“ hovorí.
Ale zdá sa, že najväčší ohlas majú tie najzábavnejšie predmety, upozorňuje Grubišić. Ako napríklad knižka nazvaná Môžem spôsobiť, že schudneš. Poslala ju jedna Angličanka s komentárom: „Takýto darček som dostala od bývalého snúbenca. Musím ešte niečo dodať?“ Múzeum podľa Fuentesovej dostáva množstvo podobne nepodarených darčekov.
Je tu aj pár exponátov bez romantického pozadia, súvisiacich s rozchodmi iného druhu, ako je strata viery či smrť dieťaťa. Višticová ukazuje na dve podprsenky. Darovala ich žena, ktorá sa podrobila mastektómii s poznámkou, že dúfa, že jej to pomôže obnoviť vzťah k vlastnému telu.