Rovnako spokojní, ak nie viac
Monogamia je ustálený systém, ktorý ale nefunguje každému. Koniec – koncov aj tie najvyspelejšie aj najkultúrnejšie civilizácie, ako antický Rím, alebo staroveký Egypt na monogamii rozhodne nebazírovali. Dôvod je prostý. Nezdala sa im ako zriadenie, ktoré sa dá vydržať celoživotne. Justin Lehmiller, výskumný pracovník z Kinseyho inštitútu dokonca hovorí: „Výskum ukazuje, že ľudia v monogamných a konsenzuálne nemonogamných vzťahoch majú podobnú úroveň spokojnosti.“ Takže viac ľudí vo vzťahu rozhodne nie je prekážka, ak to tak cítia obaja.
Čítajte viac Česká herečka zbúrala Vinczeovej predsudky: Polyamoria neznamená, že človek spí s každým
Viac ľudí, viac lásky
Polyamorný vzťah láka čoraz viac ľudí. Justin Lehmiller preto hovorí, že ide hlavne o jedincov, ktorí potlačili svoje ego a chuť niekoho vlastniť. Naopak, omnoho viac si prejavujú úctu, potešenie a tešia sa zo života. Výhodou je, že sa nechcú obmedzovať a aj tomu druhému doprajú možnosť, ako byť šťastný. Chcú sa tej láske prizerať. Nejde totiž prvoplánovo o sexuálny kontakt. Ale skôr o to, že nie každý môže milovať len jedného človeka. A v takom prípade je polyamorný vzťah záchranou pred utrpením z nenaplnenej lásky.
Čítajte aj 5 znakov, že nie ste typ vhodný na dlhodobé vzťahy
Vyhovuje aj na sexuálny nesúlad
Justin Lehmiller potvrdzuje, že veľmi častým problémom dvojíc je sexuálny nesúlad. Ten sa odráža aj na nespokojnosti so vzťahom a zlej atmosfére. Ako hovorí, pre lásku nie je nič horšie, ako neuspokojený partner. Na druhej strane nevera prináša stres a s ním spojená aj zdravotné riziká. Polyamorný vzťah je tak riešením často nielen na dušu, ale aj telo a rovnako návodom, ako môže dvojica fungovať, ak jeden potrebuje sexu viac a druhý menej. Tretia osoba môže byť v tomto prípade vykúpením.
Polyamoria má dlhú históriu
Rozhodne nejde o výstrelok. Človek v prirodzenom prostredí vždy vyhľadával viacero partnerov. Dokonca v niektorých krajinách je dodnes povolené mnohoženstvo a sú aj kmene, kde môžu mať ženy viacero mužov. Monogamia je tak podľa Justina Lehmillera len sociálny koncept, ktorý sme nastavili ako štandard. Podobne ako politický systém, do ktorého sme sa narodili. Berieme ho ako samozrejmosť, no nie každému musí vyhovovať. Nájsť preto iný spôsob spolužitia nemusí byť zlé, ani toxické.