Veci, na ktoré ste boli roky zvyknutá, sa s novým partnerom dejú inak. Je normálne, že nový partner robí veci, ktoré vás môžu prekvapiť. Vznikajú nové situácie, ktorým sa musíte najskôr prispôsobiť. To môže byť ťažké, zvlášť, keď máte „predošlý vzťah“ stále potrebu porovnávať s novým. Boli ste zvyknutá, že váš partner bol pre vás po rokoch spolužitia celkom čitateľný. S tým novým veci nie sú čierne a biele, to vás môže spočiatku miasť.

Situácie, hoci na prvý pohľad identické, sa dejú inak. Má zmysel porovnávať, ktoré z nich sa diali lepšie? S bývalým partnerom či s tým novým? Bez ohľadu na to, prečo ich porovnávate, je to absurdné – ako by ste porovnávali hrušky s jablkami. Zlá správa je, že akosi nemôžete prestať, neviete si „zakázať“, aby sa vám pred očami vynárali obrazy z minulosti, ktoré sú také podobné tým v súčasnosti.
Svoje zážitky jednoducho nemôžete úplne vypnúť, aj keď chcete – aj keď si to nový človek po vašom boku zaslúži. To však prináša otázku, či existuje „zdravý“ stupeň porovnávania alebo či niečo také vždy novému vzťahu iba uškodí.

Ak porovnáte svoje vzťahy a pristihnete sa pri tom, že ste si istá, že váš súčasný vzťah je lepší, ide o pozitívnu emóciu, ktorá vás zasiahne. Najmä, keď ste boli v tom predchádzajúcom vzťahu nespokojná. Dostaví sa aj pocit istej hrdosti na seba, že ste sa dokázali odtrhnúť od nesprávneho partnera, ale aj to, že ste si našli muža, s ktorým sa vám žije lepšie. Aj to naznačuje, že ste doňho zamilovaná. V takýchto momentoch nie je porovnávanie problémom.
Ak sa však aj nový vzťah stáva „usadenejším“ a kvôli každodennosti ste menej spokojná ako na začiatku, môžete kvôli porovnávaniu začať o vzťahu pochybovať. Potom sa stane, že si spomeniete na okamihy v starom vzťahu, ktoré boli krásne a žiarivé, možno vo vašich očiach zrazu lepšie ako tie, ktoré prežívate teraz. Pritom tento pocit je skresľujúci, lebo na „starý“ vzťah pomaly zabúdame a v mysli si uchovávame len tie lepšie spomienky. Nový vzťah sa tak následne dostáva vo vašich očiach do nevýhody.