Foto: archív Norberta Uhnáka
Aktuálna situácia týkajúca sa epidémie koronavírusu priniesla do centra pozornosti sociálnu izoláciu. Pozrime sa však na to z tej druhej strany. Akou zaťažkávajúcou skúškou môže byť izolovaný pobyt doma pre vzťahy ľudí, či už v rodine, alebo v partnerstve dvoch osôb, ktoré sú bezdetné alebo už majú detí mimo domu?
Je to situácia akoby sme niečo vzali pod lupu. Vidíme to presnejšie, vo zväčšenej mierke. Takáto izolácia nám vlastne ukáže, čo sa vo vzťahoch deje. Predovšetkým vo vzťahoch najbližších, pretože vzťahy na pracovisku alebo vzťahy s priateľmi ustupujú do úzadia – nie je toľko možností sa kontaktovať. Týka sa to teda vzťahov v rodine, partnerských vzťahov alebo väzieb s deťmi. Čo sa tam deje, možno pred aktuálnou krízou prebiehalo niekde na pozadí. Teraz to začína vyť vypuklejšie. Zobrazí sa však len, čo každý z nás v sebe nosí.
Ktorá skupina je rizikovejšia? Bude to náročnejšie pre bezdetné páry? Sú deti možno akýmsi filtrom, vďaka ktorému sa partneri nesústreďujú len na seba, lebo sa musia venovať aj im?
Nedával by som to do protikladu. Môže to byť veľmi rôzne. Sú ľudia, ktorí pod spomenutou lupou situácie vidia viac toho dobrého, čo vo vzťahu alebo v rodine existuje. Naopak, niekto sa začne zaoberať viac konfliktmi, ktoré sú nedoriešené, alebo nejakými frustráciami či nenaplnenými túžbami vo vzťahu k partnerovi a deťom. Je naozaj individuálna vec, koho tlačí topánka a koho zase viac niečo teší. Nemali by sme sa pozerať spôsobom, že sa teraz vyplaví len všetko zlé. Vo vzťahoch je aj veľa dobrého a môžeme to zvýrazniť, aktivovať, koncentrovať. Akurát zmes toho, čo sa vo vzťahoch deje, je momentálne hustejšia. Aj dobrého, aj horšieho.
Pápež František vyhlásil na margo súčasného stavu vo svete, že máme jedinečnú príležitosť spolu sa rozprávať a počúvať jeden druhého. Čo na to hovoríte ako psychológ?
Asi ťažko konkurovať pápežovi (úsmev)… Myšlienka je to pekná, ale nie je to také ľahké. Vedieť sa správne, alebo bezpečne rozprávať v danej situácii. Práve hustota a intenzita času stráveného spolu prináša isté riziká v zaobchádzaní s množstvom pocitov, ktoré sa v človeku vyplavujú. Je to teda aj vecou istej kultúry, ako človek komunikovať vie a ako sa naučil zaobchádzať s tým, čo prežíva – vo vzťahoch k najbližším ľuďom. Ako trebárs vie riešiť konflikty. Pretože momentálne sa toho môže veľa vydariť, ale aj nevydariť. Určite súhlasím, že je tu príležitosť venovať sa viac spoločnému dialógu, akurát nás súčasný stav preskúša, ako to dokážeme.
Menia sa podľa vás u ľudí, partnerov spôsoby správania?
Izolácia má aj ďalší aspekt. Trochu pripomína, aspoň teda mne, situáciu, keď sme sami boli veľmi malí a závislí na našich rodičoch. V ľuďoch sa môže aktivovať niečo detinské, nielen v tom príjemnom a dobrom slova zmysle. Aj v tom najhoršom. Môžu sa aktivovať regresívne spôsoby správania, ktoré nemusia byť prínosné, ba dokážu byť vo vzťahu ničivé. Ľudia si začnú robiť napriek, začnú sa navzájom trestať – trebárs tichom, alebo nejakou pasívnou agresiou. Alebo sa začnú vydierať, ventilujú medzi sebou agresívne nálady a impulzy bez toho, že by zvážili dôsledky. Je to situácia, v ktorej môžeme zažiť veľa dobrého. Rizík, čo môžeme pokaziť, je však omnoho viac ako v bežných pomeroch, na ktoré sme zvyknutí.
Dokážete ako odborník poradiť možno nejaké všeobecnejšie preventívne spôsoby ako sa podobným momentom vyhnúť?
Ľuďom pomáha zachovať si istú dospelú pozíciu a neupadnúť do regresívneho a infantilného správania, ktoré môže byť deštruktívne, ak majú spoločný a konštruktívny cieľ. Niečo tvoria, vyrábajú, na niečom sa podieľajú. Držia sa svojich plánov. Spoločný cieľ v nás aktivuje dospelé stránky, tie rozumné. Dokážu si poradiť s detskými náladami aj konfliktmi, ktoré sa prirodzene vyplavujú. Spoločné ciele nemusia byť nič veľkolepé – môžu súvisieť s bežným prežitím, prevádzkou domácnosti, s prácou, organizáciou práce, zábavy či nejakého oddychu, starostlivosti o seba či o zdravie.
S tým pravdepodobne súvisí aj potreba nejakého režimu, ktorého sa budeme držať.
Určite pomáha držať sa režimu, ktorý zodpovedá nejakému cieľu. Režim pre režim nepomáha nikomu, je to skôr otravné. Dôležité však je, aby režim zohľadňoval potreby všetkých. Nemal by jeden z páru poldňa meditovať alebo sa vyberie na prechádzku, zatiaľ čo druhý sa bude cítiť opustený a večer mu to celé zráta. Malo by isť o režim, v ktorom sú víťazmi obe strany.
Veľa párov, asi najmä tie, ktoré už nemajú doma deti, si vyhradzujú aj čas pre seba. Venujú sa vlastným záľubám, koníčkom. Aj v aktuálnej situácii treba nechať partnerovi priestor „na samého seba“?
Psychohygiena toho, koľko byť sám so sebou a koľko toho zdieľať s partnerom, partnerkou, je veľmi dôležitá vec. Proporcia je u každého človeka iná, ale možno aj to je práve v týchto dňoch výzva – lepšie spoznať druhého. Objaviť, koľko čoho potrebujete. Niekto až teraz zistí, ako veľa času túži byť sám. Iného možno prekvapí, koľko blízkosti s rodinou či partnerom potrebuje prežívať.
Na sociálnych sieťach sa so štartom izolácie objavili žarty o tom, ako o deväť mesiacov stúpne na Slovensku pôrodná krivka. Neplatí skôr, že v danej situácii sa potreba intímneho kontaktu redukuje? A ak áno, čo radíte?
Sexualita nie je až taká spontánna vec, je skôr riadená. Najmä u ľudí, ktorí sú vyťažení, ľudia bežne majú zriadený takzvaný sexuálny kalendár. Iste to neznamená, že keď je teraz voľných chvíľ viac, ľudia si ich začnú vypĺňať sexom. Ale sex je aktivita, ktorú je dobré plánovať a ktorá môže byť spoločným zážitkom, vytvára nejaký spoločný cieľ, na ktorom obaja participujú. Takže prečo nie. Môže to hodnotne prispieť, aby vzťah prebiehal dobre. Samozrejme, ľudia, ktorí zažívajú medzi sebou konflikty, alebo sú pohltení starosťami, asi veľmi chuť na sex nemajú. Také niečo človeku odoberá apetít.
Čo ako psychológ očakávate, že môže daný stav priniesť v nejakom dlhodobom časovom horizonte?
Neočakával by som nič prevratné. Ľudia riešili rovnaké vzťahové veci v starovekom Egypte, aj počas morových rán v renesančnom Taliansku. Spomeňte si na Dekameron – príbehy, ktoré si ľudia rozprávali zavretí na hrade, kde sa ukrývali pred morom. Asi nič nové sa vo vzťahoch neudeje. Skôr očakávam, že doba izolácie bude niečo ako katalyzátor. Umožní, aby sa veci vo vzťahoch diali viditeľnejšie. Budú sa vyvíjať a transformovať efektívnejšie. Či už to prinesie pôrodnosť, alebo rozvodovosť, je to asi jedno. Aj keby sa ľudia rozvádzali, potom si budú hľadať niekoho ďalšieho. Po nešťastí prichádza znovu šťastie do života. Sú to prirodzené cykly. Samozrejme u ľudí, ktorí vyhľadávajú našu pomoc, pretože majú psychické problémy, alebo trpia duševnými poruchami, sa dá očakávať, že záťaž môže priniesť zhoršenie, Môže evokovať staré úzkosti a strachy žiadajúce si nové spracovanie. Krehkejšie osobnosti môže súčasné fungovanie zasiahnuť. Ale na to sme tu stále my, odborníci, ktorí im v danej situácie môžeme pomôcť. Aj pomocou moderných technológií, či už cez Skype, prostredníctvom videohovorov, telefonátov – aby sme rešpektovali karanténne okolnosti.