No Janis Roszler, vzťahová terapeutka a sexuálna poradkyňa pri práci s klientmi vytipovala štyri znaky, kedy je už aj terapia len stratou času. Niekedy už z plytčiny niet návratu.
Strata rešpektu
Pokiaľ prichádza k vzájomným výmenám názorov aj hádkam, je to v poriadku. Aj rozdielny svetonázor sa dá nejako rozumne zladiť, no ak ste narazili na to, že jeden z partnerov stratí rešpekt voči druhému, alebo sa prestanú rešpektovať obaja, je to záverečná. Bez vzájomnej úcty a rešpektu ani majster sveta v dávaní párov dokopy nič nezmôže.
Absolútne zovšeobecnenia
Ak neviete poukázať vo vzťahu na jednotlivé problémy, ale vždy začínate aj končíte rozhovory aj snahy o zmier slovami vždy, nikdy, neustále, zakaždým a podobne, je to cesta ako za žiadnu cenu nenájsť spoločnú reč. Zovšeobecnenie nie je nebezpečné len preto, že vlastne jedinou vetou zmažete na partnerovi všetko dobré, ale neustálym opakovaním toho, že partner niečo „nikdy“ nerobí sa utvrdzujete sama v tomto presvedčení. Aj keď môže byť veta pravdivá len na polovicu.
Cítite sa bez partnera lepšie
Ak je to tak, načo sa teda snažiť zachraňovať vzťah? Janis Roszler odlúčenie ako terapiu považuje za veľmi vhodné. Pretože práve pri odlúčení si partneri uvedomia, že ich polovička nie je úplne zlá. Navyše sa začnú bez nej cítiť opustene a znovu ju začnú vidieť v lepších farbách. Vtedy je nádej na záchranu. No ak počas odlúčenia budete vidieť aj pri spomienkach len negatíva a dokonca pochopíte, že bez partnera vám je lepšie, už sa neoplatí často ani vracať. Bolo by to opäť len predlžovanie trápenia.
Ignorovanie
Je to situácia, keď zistíte, že sa obchádzate. Zrazu pri príchode do miestnosti má ten druhý pocit, že musí odísť. Ak ste spolu, pozeráte bez slova televíziu alebo civiete do mobilov. Ak to nie je výsledok jedného dusného večera po hádke, ale životný stereotyp, tak Janis Roszler vidí len veľmi malú šancu na zmier. Ten sa totiž rodí len v prostredí, kde je aspoň snaha komunikovať a nie sa jeden druhému čo najviac vyhýbať.