Netreba hneď utekať za lekárom
Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) sa pojem sexuálna závislosť nepozdáva. Nepovažuje preto stav častého vyhľadávania sexuálnych pôžitkov za chorobný. Tento „problém si podľa nej netreba zamieňať s poruchou kompulzívneho sexuálneho správania, kedy v konaní človeka prevláda nutkavá a neovládateľná túžba ukojiť pohlavný pud. Posadnutosť sexom sa stáva chorobou až vtedy, ak výrazne negatívne ovplyvňuje kvalitu nášho života. Ak sa napríklad táto neprekonateľná túžba spája so zanedbávaním osobnej hygieny či absenciou v práci, vtedy už vedci hovoria o probléme. V opačnom prípade spadáme do normy a vyhľadanie psychológa či sexuológa nie je namieste.
Túžba po hormónoch
Sexuálne zážitky vyvolávajú v mozgu zvýšenie hladiny hormónu dopamínu, ktorý sa podieľa na navodzovaní pocitov šťastia. Niektorí výskumníci tvrdia, že uvoľňovanie dopamínu pri pohlavnej aktivite je také silné, ako napríklad pri užití niektorých stimulačných drog. Skutočnosť, že sex pomáha uvoľňovať dopamín podobne ako drogy však neznamená, že na ňom automaticky vzniká závislosť. Ak by to tak bolo, závislosť by vznikala aj pri iných príjemných aktivitách, napríklad pri výletoch do prírody, sledovaní dobrého filmu či športe.
Promiskuita je čosi iné
Namiesto pojmu sexuálna závislosť odborníci používajú výrazy ako hypersexualita, erotománia či sexholizmus. Hypersexualita sa u mužov označuje ako satyriáza, u žien ako nymfománia. Pri neuspokojení pohlavného pudu sa môžu dostaviť príznaky podobné iným druhom závislostí, ako sú nervozita, nespavosť, triaška, podráždenosť, nesústredenosť a úzkosť. Tieto prejavy však netreba zamieňať s promiskuitou, teda častým striedaním partnera. V tomto prípade promiskuitný človek nehľadá partnera kvôli neuspokojenej túžbe, ale napríklad z túžby po väčšej neviazanosti či zo strachu z citovej blízkosti.