Dve kamarátky si vykračujú len tak po ulici a tretnú spoločnú známu. Po vymenení si niekoľkých zdvorilostných fráz sa s ňou s úsmevom rozlúčia. „Počula si, že vraj sa rozvádza,“ odznie z úst kamarátky len čo tá tretia zmizne z dohľadu. A stačí táto veta, aby mali tému na niekoľko dlhých minút. Zrazu už nejde len o to, či sa rozvádza, ale o dôvody a následky tohto kroku. Pritom všetko sa začína vetou: Počula si…"
Nie dámy, netreba byť na omyle. Klebety nie sú výsadou žien, klebetia aj muži. Rozoberajú kolegov rovnako, ako vy. O tom, že muži nie sú mimo tejto aktivity, hovorí aj výskum z deväťdesiatych rokov.
Čas si jednoducho všetci krátime aj tým, že rozoberáme klebety. S kolegami, s partnerom, s kamarátkami. Už v devätdesiatych rokoch sa vo svojom prieskume psychológ Robin Dunbar zameral na to, o čom sa ľudia pri stretnutiach rozprávajú. A prišiel na to, že až 40 percent ich komunikácie patrí rozoberaniu klebiet. A je celkom jedno, či sa stretnú dve mladé ženy alebo dvaja postarší páni. Klebety patria k obom pohlaviam a takisto k rozličnému veku. Prečo tak často klebedíme? odpoveď je jednoduchá. Preto, lebo práve klebetením si vytvárame s ostatnými istú súdržnosť, vďaka klebeteniu sa dokonca zorientujeme v našom živote. Nejdte tak podĺa psychológa o niečo hanlivé, ale o dôležitú spoločnkú aktivitu.