Nič extra síce nezažila, ale Renáta najradšej počúva samú seba. Večer, kedy by nemala okolo seba apoň zopár ľudí, pre ktorých by bola stredobodom „vesmíru“, je pre ňu premárnený.
Pritom sa mohla porozprávať len so svojou kamarátkou Zuzkou, ktorá takisto prežila zaujímavý výlet. Mohla ju vypočuť, dať šancu aj jej, aby sa s niekým podelila o zážitky. Ale Renáta to neurobila. Je to práve ona, ktorá potrebuje neustále žiariť a zaujať. V čom je problém? Ľudia ako Renáta ťažko nadväzujú skutočné a hlbšie priateľské vzťahy. Šou sústreďujú výlučne na seba a pre ostatných sú akraktívnymi len na istú, malú chvíľu. Následne už ľudia spoločnosť Renáty nevyhľadávajú.
Renáta je typ človeka, ktorý je presvedčený o tom, že jeho sebavedomie potrebuje takúto podporu ľudí okolo nej, aby mohlo rásť. Afektuje a preháňa, aby na svoju osobu strhla pozornosť. Svoju hodnotu vníma len so spojením s obdivom iných ľudí. Vlastnú hodnotu nepozná, je závislá od pozornosti iných.
Renáta by mala vyskúšať malý experiment. Na istý čas sa „držať“ v úzadí. A zahryznúť si do jazyka aj vo chvíľach, kedy by mohla rozprávať a rozprávať. Mala by sa naučiť počúvať ľudí okolo seba, akceptovať ich a nechať im priestor aj v okamihoch, kedy ju to naozaj veľmi ťahá „zažiariť“. Aj takýmto spôsobom sa môže sama o sebe niečo naučiť – že jej hodnota ako človeka nesúvisí s tým, koľko ľudí ju počas večera počúva.