Ak žijete s človekom dlhší čas, určite si všimnete, že je iný. Hoci on sám si zmeny neprizná, vy ich vidíte celkom jasne – z jeho očí sa vytratilo nadšenie, nemá pôžitok z príjemných vecí a pocity šťastia neprichádzajú. Príčinou môže byť anhedónia – neschopnosť prežívať radosť. Je to jeden hlavných príznakov depresie.
Ja ťa rozveselím
„Zasa si bez nálady? Tak ja ťa rozveselím,“ navrhnete partnerovi v dobrej viere. Neuspejete. Podobne nezaberie ani návšteva kina či zmena prostredia, hoci všetky kroky robíte v snahe pomôcť. „Dovolenka či wellness pobyt pacienta s depresiou nevyliečia. Naopak, vytrhnete ho z domáceho prostredia, kde sa cíti ako-tak bezpečne, čo môže jeho stav zhoršiť,“ upozorňuje MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD., a nabáda na dôvernejší prístup, ak na partnerovi pozorujete isté zmeny v správaní, keď sa vám zdá byť stále smutný a vy nadobudnete podozrenie, že môže ísť o depresiu. Ako sa mu teda prihovárať?
Odborníčka navrhuje: „Všimla som si, že si prestal fungovať tak, ako sme boli na teba doma zvyknutí. Dlho si sa nezasmial, nevychutnávaš si spoločné chvíle. Neviem, čo za tým je, ale uvažujem, že by to mohla byť aj depresia.“ Následne by z vašej strany mala prísť ponuka riešenia, spoločná návšteva lekára. „Depresia je choroba ako každá iná, má biologický základ. Keď má niekto vysokú teplotu alebo ho bolí hrdlo, takisto sa ide poradiť k svojmu lekárovi,“ opisuje psychiatrička. A dodáva: „Pri depresii sa neočakáva, že si človek sám uvedomí chorobu a vyhľadá odbornú pomoc, pretože ide o ochorenie vôle.“
Poďme spolu
Možno poznáte pocit, kedy sedíte pred zubnou ambulanciou a čakáte na ošetrenie. Zvuky vŕtačky sa vám dostávajú pod kožu a vy si poviete, že zub vás vlastne až tak veľmi nebolí a zdupkáte. „Rovnaké je to u psychiatra. Človek sedí sám pred ambulanciou, nevie, čo ho čaká vo vnútri. A tak začne uvažovať, či urobil dobre, že prišiel. Povie si, že to zvládne sám, vydrží ešte pár dní a odíde,“ opisuje lekárka. V tomto prípade však môže byť situácia už nebezpečná. „Iba sa zbytočne naťahuje čas. Nediagnostikovaná a neliečená depresia sa môže vážne zhoršovať, človeku spôsobuje dlhoročné utrpenie, dokonca môže viesť až k samovražde.“
Psychiatri radi uvítajú vo svojej ambulancii okrem pacienta aj jeho príbuzných. „Podpora rodiny je veľmi dôležitá. Okrem iného lekárovi rozhovor s príbuzným pomôže, pretože vďaka nemu dostane o chorom človeku viac informácií. Pacient nemusí všetko priznať, niektoré informácie neposkytne. Vďaka rodine získa lekár lepší celkový obraz.“
A čo povinnosti doma?
Ak v rodine obaja partneri fungujú rovnocenne, „vypadnutie“ jedného z nich môže spôsobiť problémy. Zrazu je všetko hore nohami, nálada môže hustnúť, ak je povinností na jedného zrazu veľa. „Treba si uvedomiť, že depresia je choroba. Len si spomeňte, aký chaos občas nastane, ak má jeden z rodičov obyčajnú chrípku a starostlivosť o všetko leží na pleciach toho druhého. Pacient kašle, kýcha, cíti sa zle, leží. Ale je chorý a akceptujeme to. Keď má niekto depresiu, nemôže fungovať ako zdravý človek, lebo sa to nedá. Ani chrípku nezastavíte len silou vôle,“ vysvetľuje odborníčka.
Chorobu treba dostať pod kontrolu. „Počas liečby sa bude stav zlepšovať, jej cieľom je dostať sa do bezpríznakového obdobia a obnoviť normálne fungovanie človeka. Pokiaľ sa tak však stane, treba očakávania rodiny na pacienta znížiť, dovoliť mu liečiť sa. Rovnako ako keď má niekto teplotu, potrebuje ležať v posteli a vypotiť sa. Liečebný režim potrebuje aj pacient s depresiou, akceptujme to a zbytočne ho nezaťažujme.“
Zľahčovanie ochorenia je jeden extrém, no na druhej strane ani absolútna ochrana pacienta pred všetkým okolo neho nie je vhodná. „Vyhnime sa hyperprotektivite. Prístup ,ty nič nemusíš, ty tu len seď v kresle‘, nie je dobrý. Primerane, ako sa stav človeka zlepšuje, zapájajme ho do chodu domácnosti. Ja odporúčam ísť do pocitu únavy. Keď už pacient začne byť unavený, tam si treba dať stop. Pocit únavy sa však pri dobrej liečbe dostavuje stále neskôr a neskôr. Takže člen rodiny funguje čoraz lepšie.“
Čaj proti depresii?
Alternatívny prístup ponúka možnosti pre mnohé ochorenia, depresiu nevynímajúc. Čo si o čaji na depresiu myslí odborníčka? „Nechcem znižovať význam alternatívnej liečby, pretože niektoré antidepresíva boli aj rastlinného pôvodu. Napríklad ľubovník bodkovaný sa na tieto účely využíval. Úlohou takého čaju však nie je vyliečiť depresiu, možno iba pomôcť reaktívnym stavom, keď je pacient unavený a potrebuje relaxovať. Ďalšou vecou je placebo efekt, ktorý má na človeka takisto svoj účinok. Ak si kúpim čaj, ktorý mi má zlepšiť náladu, nuž, pokiaľ nejde o hlbokú biologickú depresiu, môže mi pomôcť.“
Prevencia je jednoduchá
O prevencii voči rôznym ochoreniam počúvame stále. Ale čo prevencia voči depresii? Existuje nejaká? „Samozrejme. Týka sa každého z nás a môžeme ju nazvať psychohygienou,“ začína vysvetľovať lekárka. „Život nie je iba o práci. Treba si čosi aj dožičiť. Zážitky, aktívny či pasívny oddych, koníčky. Ak som typ, ktorý potrebuje dlhšiu dovolenku, akceptujem to a doprajem si ju. Teším sa na ňu už pri plánovaní, následne si ju vychutnám. Keď som typ, že mi viac vyhovujú kratšie pobyty, ale častejšie, tak sa nastavím týmto smerom. Pestujem si koníčky, ktoré mi prinášajú pocit šťastia. Spoločné stolovanie s rodinou, priateľmi. Prechádzky v prírode. Jednoducho všetky aktivity, ktoré v nás vyvolávajú pozitívne emócie, by sme si mali dopriať. To je spôsob, ako praktizovať prevenciu voči depresii.“
Pacient s biologickou depresiou však potrebuje liečbu. „Depresia má tendenciu opakovať sa. Ak sa neprelieči epizóda dostatočne, je veľká šanca, že sa iniciuje ďalšia. To je najväčšie riziko. Keď stav pacienta terapeuticky zvládneme teraz, tak vieme, že sme mu zlepšili prognózu.“
Čo je duševné zdravie? Duševné zdravie je stav, keď všetky duševné pochody prebiehajú harmonicky, umožňujú správne odrážať vonkajšiu realitu, primerane a pohotovo reagovať na všetky podnety a riešiť bežné aj neočakávané úlohy, stále sa zdokonaľovať a prežívať uspokojenie zo svojej činnosti.
Čo prispieva k duševnému zdraviu?
- Mať niekoho rád skutočnou nepredstieranou láskou.
- Podporovať dobrú atmosféru v rodine – pozornosť, porozumenie, cenenie, vzájomný rešpekt.
- Vedieť si získať a udržať aspoň niekoľkých priateľov.
- Pestovať intenzívne osobné záujmy.
- Viesť zdravý životný štýl, striedať bdenie a spánok, činnosť a odpočinok, hody a pôst, spoločnosť a samotu.
- Dodržiavať denne primeraný pohyb.
- Zbytočne nepreceňovať úspechy ani prehry.
- Primiešať všade trochu humoru.
- Nájsť v každom dni, človeku a v udalosti niečo pekné.
- Nebrániť sa smútku, patrí životu. Keď nás však premáha, je dobré navštíviť príbuzného, priateľa, lekára, psychológa alebo psychiatra.
Zdroj: Liga za duševné zdravie