A americký výskumník Robert Feldman odhalil, že keď sa stretnú dvaja cudzí ľudia, dokážu povedať tri nevinné klamstvá počas prvých desiatich minút, píše server The Sun.
Keď vaša kolegyňa hovorí: „Som v poriadku“ potom, čo preplakala 20 minút na toalete – je to nevinné klamstvo. Iste, nedá sa porovnávať s vyhlásením typu: „S tou ženou som nemal sexuálny vzťah“, čo je jedno z najslávnejších klamstiev všetkých čias, z ktorého bol svojho času usvedčený niekdajší americký prezident Bill Clinton.
Povedať klamstvo je len polovica príbehu – druhá je rozpoznať, kedy vám niekto klame. A to je mimoriadne ťažké, aj keď si takmer každý myslí, že spozná klamára, povedal írsky súdny psychológ Mike Berry. Štúdie zistili, že dokážeme odhaliť iba 48 až 60 percent klamstiev. A tí, ktorí dosiahnu 60 percent, sú školení odborníci.
„Nevinné klamstvá sú zväčša využívané na udržanie kontaktu,“ hovorí britský klinický psychoterapeut Jerilee Claydon. „Základným ľudským atribútom prežitia je udržiavanie vzťahov a ak sa zdá, že pravda nefunguje, často sa človek uchýli k výmyslom.“
Ich cieľom môže byť napríklad ochrana vlastných alebo cudzích pocitov, alebo udržanie spoločenského statusu – áno, aj vrátane statusov na sociálnych sieťach, ako si užívate tú najlepšiu dovolenku na svete, hoci je úplne príšerná.
„Koľko rodičov už klamalo vlastným deťom ohľadom ich umeleckých schopností, v štýle: ‚Áno, naozaj to vyzerá ako otecko!‘, hoci kresba pripomína skôr autobus,“ pýta sa Berry. „A niekedy klameme preto, aby sme ľuďom povedali to, čo chcú počuť. Napríklad, že ich milovaný psí maznáčik umrel po zrazení autom okamžite a vôbec netrpel.“
Ak si myslíte, že vám niekto hovorí podobný typ nevinnej lži, pokúste sa zistiť príčinu. Hanbí sa? Nie je si istý? Alebo sa bojí odhaliť pravdu? Potom mu lepšie porozumiete. Nikdy ale neklamte o veciach, ktoré by mohli byť nebezpečné, ako: „Áno, mala len jeden pohárik vína“, keď viete, že dotyčná nie je v stave sadnúť si za volant.
Inou kapitolou sú notorickí klamári, ktorí si jednoducho nedokážu pomôcť a musia klamať, hoci ich vety znejú ako fantazírovanie a mohli sa nimi zosmiešniť. Vezmite si napríklad tvrdenie Donalda Trumpa, že na jeho inauguráciu prišlo viac ľudí ako na Obamovu – tvrdenie jednoducho poprelo porovnanie fotografií.
Nutkavým klamaním podľa odborníkov škodíme len sami sebe a zvyčajne neubližujeme nikomu – ak sa nedostaneme do pozície, kedy máme obrovskú moc. Dokonca aj v prípade známeho klamára je dobré zistiť dôvod, prečo hovorí klamstvá. Ak odhalíte jeho slabosť, môžete získať väčšiu silu, aby ste odhalili jeho klamstvá.
Od notorických klamárov sa líšia klamári patologickí, ktorí sú chladní, vypočítaví a klamú kvôli konkrétnym cieľom. Sú často označovaní ako psycho-klamári – dokážu očariť, sú dôveryhodní a egoistickí.
Klamstvo využívajú vo svoj prospech. Jedným z takýchto klamárov bol napríklad Frank Abagnale, ktorého stvárnil Leonardo DiCaprio vo filme Stevena Spielberga Chyť ma, ak to dokážeš z roku 2002.
Nikdy by ste sa nemali pokúšať „napraviť“ tento typ klamára. Patologické klamanie môže byť príznakom poruchy správania alebo osobnosti, ktorá si vyžaduje adekvátnu psychologickú pomoc.