Napíšte si, čo vás zranilo a prečo. Ak máte chuť plačte, kričte, zúrte. Emócie sú v tejto fáze povolené. Prehrajte si situáciu, ktorá vám tak veľmi ublížila, nechajte vyplávať všetky emócie napovrch.
Ak ste sa emocionálne vybúrili, skúste sa vžiť do pocitu človeka, ktorý vám ublížil. Vymaňte sa s pozície obete, skúste sa na problém pozrieť ako nezávislý pozorvovateľ. Možno existujú vážne dôvody, prečo sa vinník správal tak či onak. Skúste to bez emócií, s chladnou hlavou. A takisto porozmýšľajte o tom, čo vám prinesie, ak vinníkovi odpustíte.
Uvedomte si, že minulosť nezmeníte. Čo sa stalo, stalo sa. Ale je len na vás, aby vám minulosť neničila dlhodobo prítomnosť či dokonca budúcnosť. O tom je odpustenie. Vyrovnajte sa s tým, čo sa stalo.
Vytvorte si nejaký riruál, ktorý by vám pomohol odpustiť, pochovať minulosť. Vždy, keď vás premôže ľútosť nad sebou, majte po ruke čosi, čo vám zlepší náladu, čo vás privedie na iné myšlienky. A tým pádom k odpusteniu.
Doprajte si čas. Ak vás niekto naozaj zradil, oklamal, ponížil či podviedol, musíte sa s tým vyrovnať. Fakt, že sa vám hoci aj ospravedlnil, ešte neznamená, že to ide ruka v ruke s vaším odpustením. Nie je samozrejmosťou, ktorá sa na požiadanie.
Odpustiť niekomu znamená dať si do poriadku vlastný život. Nepríjemnú kapitolu uzavrieť, nevracať sa k nej. Bez zatrpknutia vykročiť iným smerom. Ľudia nie sú dokonalí. Zrada iného človeka by nemala „pochovať“ váš život. Myslite na to a snažte sa nájsť cestu, ktorá prinesie do vašej prítomnosti pokoj.