Foto: SHUTTERSTOCK
Klára sklopila zrak, nech nevidí manžela, ako do seba hltavo hádže veľké kusy rezňa a mľaskavo prežúva. Nemohla ho vystáť. Každé jeho gesto, každé slovo a už Petrova prítomnosť jej išli na nervy. Mala chuť postaviť sa, odísť z kuchyne a zamknúť sa v spálni. Ale neurobila to. V duši mala zmätok. Nešlo jej do hlavy, prečo si ho vzala. Neotesaný, bez šarmu, o dvadsať rokov starší než ona.
„Je zabezpečený, budeš sa mať pri ňom ako vo vatičke,“ zazneli jej v hlave matkine slová, akoby peniaze dávali človeku istotu, že sa za každých okolností bude cítiť aj skvele. "Nechce deti. Z prvého manželstva má dve,“ uvažovala nahlas Klára. Matka ľahostajne mávla rukou: „To hovorí teraz! Časom sa to zmení!“
Kláre sa vtedy zakrútila hlava, ale nie z predstavy, ktorá by súvisela so sexom, láskou a horúcimi objatiami, lež z vecí, ktoré si konečne bude môcť kúpiť. A verila si. Petra časom istotne presvedčí, že detský plač a krik mu nepolezú na nervy. Zlákali ju matkine vábivé reči a urobila presne to, čo nemala. S rovnými nohami skočila do trhliny Petrovho ega. Stala sa jeho ženou, slúžkou, majordómom, opatrovateľkou, kurtizánou a obyčajnou vecou. Spočiatku to bolo zábavné a veselé, ale takmer dva roky už žije v akejsi čudnej otupenosti. Upraví sa, oblečie, nakúpi, uvarí, poupratuje, obskakuje manžela.
Premiestňuje sa vo veľkom byte ako chladná figúrka na šachovnici. Večer sa vyzlečie, ľahne si do manželskej postele a mechanicky vykonáva všetky úkony ako počítač automatického pilota v lietadle. Takto nemôže ďalej žiť. Toľkokrát si prisahala, keď Peter lačnými rukami s mäsitými prstami blúdil po jej tele, že to bude naposledy. Jeho fučanie jej trhalo bubienky, keď do nej v zúrivom rytme narážal. Spotené tučné brucho plieskalo na nej ako ozvena. No tak! poháňala ho v duchu, pripravujúc sa na zahratie dokonalého orgazmu. To jej nerobilo žiaden problém. Priebeh vyvrcholenia už mala nacvičený. Zaryje drahé gélové nechty do Petrovho chlpatého chrbta, napne telo a napokon smiešne zajačí. Sama sebe sa preto hnusila. Stratila chuť do života. Nemala sa zaňho vydať, teraz to už vie. Bola to iba ďalšia chyba, ktorú si môže pripísať na svoje konto.
Zatrpknuto sa obzrela vo vyleštenom príborovom noži. Zvrtla čepeľ v prstoch. Lúč teplého svetla krištáľového lustra sa odrazil na nehrdzavejúcej oceli, odlesk jej prešiel po tvári. Povie mu, že sa chce rozviesť, napadlo jej nečakane. Áno, rozvedie sa, a konečne bude slobodná. Tak to bude najlepšie. Začne odznova. Pri tej predstave ju zaplavil neuveriteľný pocit šťastia a úľavy.
„Klára, čo je s tebou?“ Peter zacinkal vidličkou o okraj taniera a vytrhol Kláru z myšlienok. „Prečo neješ? Všetko v poriadku?“ opýtal sa a zvraštil obočie. „Áno,“ prikývla a zdvihla zrak. Peter ju podozrievavo pozoroval, akoby chcel rozšifrovať, čo sa jej odohráva v hlave. Jeho výrečnému pohľadu nebolo možné neporozumieť. Kláry sa zmocnil zlý pocit. Znepokojene sa pomrvila. Musí mu to povedať. Musí, bola pevne rozhodnutá. Prehodila si nohu cez nohu, aby zakryla nervozitu, a úpenlivo premýšľala čo, a najmä ako mu to povie. Nechcela mu ublížiť. Vždy bol k nej dobrý, veľkorysý, bola presvedčená, že ju má rád.
„Peter,“ potlačila strach, „chcem ti niečo povedať.“ „Najprv ja,“ zložil príbor na tanier a spojil si prsty na rukách. „Nechcem to už ďalej predlžovať… Nehodíme sa k sebe,“ zadíval sa jej do očí. Vedel, že tieto slová jej ublížia, a o to mu šlo. Už vie, ako sa veci majú. Dávno si zložil ružové okuliare. Už zistil, že ho Klára neľúbi, neváži si ho a vzala si ho len pre prachy. „Hneď zajtra podám žiadosť o rozvod. Predpokladám, že čo najskôr odídeš. Nemusím ti, dúfam, pripomínať, že byt je môj.“ Klára cítila, ako sa jej sťahuje hrdlo. Srdce sa jej rozbúchalo. Zrazu nevedela, čo ďalej. Takto si to nepredstavovala. Nezostane jej nič? Kde bude bývať? Nasťahuje sa k matke? Nie! A čo auto? Aj to jej vezme? Bude si musieť nájsť prácu, aby mala za čo aspoň natankovať. Ale čo potom? "To nie,“ vyjachtala, lapajúc dych. „To nemyslíš vážne, všakže?“ opýtala sa. „Myslím,“ vyriekol Peter nekompromisne. „Som z toho unavený a vyčerpaný. Medzi nami to nefunguje, je…“ zasekol sa. Hlas sa mu zlomil, vetu nedokončil, keď zbadal bolesť v jej tvári. „Prečo? Čo som urobila?“ pípla žalostne. Pustila príbor a ponad stôl načiahla k Petrovi ruky. „Nemôžeme sa rozísť. Ľúbim ťa.“
Peter zanovito hľadel na jej jemné dlane. Skúmal tenké línie čiar. Už si ani nespomína, kedy ho nežne pohladila. A ani tým si nebol istý, či to bolo úprimné. V Kláriných očiach nikdy nevidel ani náznak obdivu a spokojnosti, ani štipku vďaky. Od začiatku ho len trpela a využívala. Ale už stačilo. Už toho bolo priveľa, skonštatoval v duchu a svaly na šiji sa mu napli. „Prosím ťa, ešte to zváž. Porozprávajme sa o tom. Veľmi ťa prosím,“ mrmlala. Náhle pochopila, že ich potupný vzťah je ako epidémia. Nakazil ju do špiku kosti a ovládol jej myšlienky. Všetko to, čo zrazu vlastnila, jej dodávalo silu a dôležitosť. Tá slastná chvíľka, keď si v obchode nakúpila, po čom jej srdce pišťalo, stála za to. Mala pocit, že jej patrí svet. „Miláčik…“ zapriadla a vzápätí si zahryzla do spodnej pery. Zaumienila si, že Petrovo rozhodnutie zvráti za každú cenu. Vstala, podišla k nemu a sadla mu na kolená. Rukami začala blúdiť po jeho tele, od hrudi až k rozkroku. Nežne mu naň pritlačila dlaň a vzrušene zavzdychala. Peter ju zľahka odtlačil: „Klára, nekomplikuj to. Musíme ísť každý svojou cestou.“
„Musíme iba zomrieť,“ zašepkala a zmyselne sa zavlnila. Vedela, že ho magicky priťahuje. „Bez teba som stratená. Čo si počnem? Ty si moja jediná láska.“ Petra od šťastia pichlo pri srdci. Naozaj? Žeby ho skutočne milovala? Pulz sa mu zrýchlil. Nerozhodne ju chytil za boky. „Láska moja, láska,“ bľabotala a tvár mu zasypala bozkami. „Miluj ma, túžim po tebe.“ Jeho nezbedné dievčatko, prítulné mačiatko. O takejto Kláre sníval. Blažene sa usmial. Vzrušenie mu nedalo dýchať a krk mu zovrela olovená obruč, akoby sa v kuchyni razom minul všetok vzduch. Zachvátil ho čudný nepokoj a úzkosť. V hrudi pocítil pálenie a na čelo mu vyrazili kropaje potu. To pichanie pri srdci… A prudká bolesť… Prečo teraz, keď je taký šťastný?
Smrť prichádza v mnohých podobách. Šťastie je najmenej bolestivý a najrýchlejší spôsobov popravy, pomyslel si. Klára je môj kat. Chcel ju odstrčiť, ale premohol ho závrat. S hrmotom dopadli na dlaždicovú podlahu.
Vizitka:
Adriana Macháčová sa narodila 24. januára 1966. Detstvo prežila v Žiline a od trinástich rokov žije v Bratislave. Pracovala ako učiteľka základnej školy, už dávno však v sebe objavila lásku k písaniu. Debutom bola v roku 2011 kniha Cudzie vzťahy, ktorú vydalo vydavateľstvo Ikar. V spolupráci s Róbertom Dydom vznikli tituly ako Šokujúca aféra či Škandál v lepšej spoločnosti. Veľký úspech zaznamenala jej kniha Žena vplyvného muža. Iba pred pár dňami jej vyšla vo vydavateľstve Ikar najnovšia knižka A teraz ma pobozkaj.