Páry, ktoré spolu žijú zo zvyku, upadajú do akejsi šedi života, žijú tak trocha ako keby boli rozsadení, ale napriek tomu zostávajú sedieť vedľa seba. Ich život sa stáva rutinou. Iné páry majú živší vzťah. Môžu tiež prejsť obdobím nudy, ale sú si toho vedomé a darí sa im zachovať si vzájomnú lásku. Správu priniesol francúzsky denník Le Figaro.
Ak partneri začnú o svojom vzťahu premýšľať, ukazuje to nepochybne na jeho slabé stránky ale zároveň to je veľmi zdravé, uvádza psychoanalytička Florence Lautrédou. Mozog je priateľom lásky. Keď premýšľame, uvedomujeme si, do akej miery je vzťah opotrebovaný a ukazujeme snahu obnoviť ho. Túto otázku si kladú všetky páry, či už ich spoločný život trvá tri mesiace alebo 15 rokov. Prvý milostné vzplanutie je preč, vzťah páru je ako elektrokardiogram, so svojimi výškami i hĺbkami.
Niektoré zvyklosti páru spôsobujú radosť, sú to rituály, ktoré majú akúsi posvätnú hodnotu preto, že patria len a len páru a posilňujú vzájomný vzťah, hovorí Florence Lautrédou.
Partneri sú vzájomne zodpovední. Ten z partnerov, ktorý dodržiava obvyklé rituály, nepôsobí dojmom nepredvídateľnosti, ale niekedy mu chýba nezávislosť. Druhý si zasa neuvedomuje nestálosť partnera. V takýchto prípadoch môžeme konštatovať čoraz častejšiu omrzelosť vo vzťahu medzi partnermi vo veku od dvadsať do tridsať rokov spôsobenú tým, že existuje stále širšia ponuka nových vzťahov a podvádzať partnera je tak jednoduché.
Faktorov, ktoré nás majú varovať, je mnoho. Predovšetkým je to takmer depresívny stav jedného z partnerov, ktorý má pocit, že svet okolo neho je jednotvárny a menej zaujímavý. Potom je to skutočnosť, že jeden z partnerov mizne zo zorného poľa druhého. Nezhody medzi priateľmi a vnútri páru, ktorý sa stáva neharmonickým, sú tiež príznačné. A konečne, v niektorých extrémnych prípadoch vyvoláva zvyk akúsi alergiu, keď jeden z partnerov neznáša pach či dych toho druhého. Nehovoriac už o sexuálnom živote, ktorý vymizol. Neprítomnosť ľudských vzťahov nutne vyvoláva ukončenie aj vzťahov sexuálnych. Možno teda s niekým zostávať zo zvyku? Iste, ale za tej podmienky, že existuje jasná dohoda. Pár sa napríklad rozhodne prijať čoraz bežnejší model, keď sa jeden z oboch partnerov, väčšinou muž, venuje prednostne svojmu zamestnaniu, športu či záľubám a druhý partner, najčastejšie žena, sa uchýli k starostlivosti o rodinu.
Ako máme reagovať, keď zistíme, že naše partnerstvo upadlo do zvyku? Predovšetkým to treba akceptovať. Potom je dôležité konať a nezabúdať, že absencia reakcií vytvára status quo. Ďalej je potrebné zistiť, či je to naša vina a klásť si otázku, či je všetko v poriadku v našom živote a najmä v zamestnaní. Ak má problém príčinu v partneroch, je nutné to tomu druhému povedať. Ten namietne: „Stretol si niekoho? Na to je potrebné odpovedať: "Doteraz ešte nie.“
Pokračovanie sa môže odohrávať u terapeuta alebo medzi partnermi, ktorí sa snažia nájsť spoločnú pôdu.