Príbeh: Veľký lásky krach a dcérkina diagnóza

, 05.05.2016 13:00
rodina, šťastie, harmónia
Všetko som mu odpustila. Nebolo inej cesty. Autor:

Všetko vyzeralo, že pokračuje, ako v rozprávke. Veronika po rokoch samoty stretla Lukáša.

Zoznámili sa na párty u kamarátky. Na párty, kam tak nerada chodievala! Kamarátky jej vraveli, že sa musí donútiť, pretože muža inak nemá šancu stretnúť – a ona tieto rady tak nerada počúvala. Raz sa naveľa-naveľa vybrala a stalo sa jej to osudným. Lukáš bol Slovák, ale žil v Prahe. Vždy ju to mesto fascinovalo. Pamätá si, ako tam raz bola na dovolenke s rodičmi, keď bola ešte malá. Zanechalo to v nej nezabudnuteľnú stopu. Metro, orloj, Václavák… Pichlo ju pri srdci, keď počula, že Lukáš tam niekoľko rokov žije, dokonca si tam rozbehol svoj biznis.

Pokračovalo to, ako malo. Presne podľa Veronikiných predstáv. Ani na chvíľu nezapochybovala, že by to mohlo nevyjsť, skončiť, že by sa niečo stalo. „Strach som nemala. Presne takto som si predstavovala lásku,“ vyjadrila sa. Ani vzdialenosť ju neodrádzala. Odrazu bolo všetko možné, ako v knihe, vo filme. Veronika bola ochotná pre lásku dať výpoveď v práci, ktorá ju aj tak už dlhšie neuspokojovala a vybrať sa za Lukášom. Áno, do neznáma. A čo? Veď láska hory prenáša. Iná by sa na jej mieste zbláznila, pretože Veroniku čakalo veľa vybavovačiek.

Nielenže si život „nastavila“ podľa toho, že v Bratislave určite ostane už do dôchodku. Kúpila si byt, platila nemalú hypotéku. Ako to všetko teraz utiahne? Nájde si v Prahe prácu? Kto ju zamestná? Čo ak pohorí? A opäť: Všetko bolo odrazu možné, pretože Veronika bola zamilovaná a láska predsa prenáša hory. Bude, ako nebolo. Byt sa jej podarilo prenajať a hoci Lukáša ešte dobre nepoznala, vrhla sa do nového života. Rodičia boli proti, mama sa dokonca rozplakala, Lukáš im vôbec nebol sympatický. Nestihla im ho ani predstaviť, videli ho len na fotke. Nič nepomohlo.

Hovorí sa, že začiatky sú ťažké, ale ten Veronikin bol ľahký. „Celé to vyzeralo, akoby sme sa s Lukášom poznali večnosť. Trochu som sa bála tých pocitov, ktoré som zažila už kedysi predtým. Že sa prejdeme mestom, skončíme v podniku a zrazu sa začneme nudiť. Alebo sa nebudeme mať o čom rozprávať. Bude pred nami kopec nového, hlavne nepríjemného, lebo nevieme, ako to všetko dopadne.“ Lukáš ešte deň predtým zo srandy Veronike navrhol, že by mu v podstate mohla robiť aj sekretárku, tá predošlá práve odišla na materskú. Najskôr sa to Veronike nepozdávalo, brala to ako vtip, neskôr ako brigádu na začiatok.

„Sedela som v samostatnej miestnosti a Lukáš vkuse behal po stretnutiach s klientmi. Práce bolo veľa, viackrát sme sa stretli až doma. Bolo to úplne ideálne, nič podobné som predtým nezažila,“ vraví Veronika. Vôbec jej neprekážalo, že sekretárči s vysokou školou, v tej práci sa toho mohla toľko naučiť… Stará práca, to už bola rutina. Ako to už v živote býva, v tom strese z toľkých noviniek zistila, že je tehotná. S Lukášom to neplánovali, dokonca sa o tom zatiaľ ani nebavili! Deti chcela, ale tak približne o desať rokov, veď má čerstvých 25!

Utrela si slzy a začala sa pripravovať na nový život. Matky. Mesiace rýchlo leteli. Za prácou jej bolo ľúto, onedlho už zaúčala novú sekretárku. Vybrala dôchodkyňu, smiali sa doma s Lukášom, aby nežiarlila. Nový život priniesol nové zážitky. Napríklad. Ale tie neboli len pozitívne. „Vraví sa, že dieťa vzťah zlepší, alebo zhorší. A keďže náš bol ukážkový, mohol sa už len zhoršovať. Žiaľ.“ Bola na vine Veronika? Odmietala sex, čo bolo po pôrode logické. „Mala som bolesti, ale Lukáš to akoby netoleroval.“ Vo vzťahu sa začali vynárať nové veci, ktoré tam doteraz nemali miesto…

Tak, ako vzťah začal, aj skončil. Dieťa pre muža zrejme nebolo silným putom. Nechal ho s Veronikou vo svojom byte a sám si prenajal ďalší. Všetko sa dialo rýchlo, bez vysvetlenia, Veronika si musela veľa vecí domýšľať, do toho dojčiť, bábätko malo koliky, reflux, veľa plakalo, Veronika málo spávala. Vyčerpávajúce obdobie. Návrat do Bratislavy bol nutný. „Keď som si to všetko zhodnotila, v Bratislave by mi mohla pomôcť mama. Pracovala na polovičný úväzok a ja som ju potrebovala ako soľ.“ Praha, vzťah, nový život – všetko padlo. Lukáš tu zrazu nebol.

„Neľutujem. Veď všetko bolo zo začiatku také krásne. Ako som mohla nenasledovať svoje srdce? A hlavne keď sa pozriem na našu malú Hanku. Ako by som dnes bola bez nej? Zlatíčko mi dalo nový rozmer života, ktorý som doteraz nepoznala. Všetko ostatné išlo bokom.“ Vraví sa, že po rozchode prídete na to, že muža, s ktorým ste roky žili, vôbec nepoznáte. A hoci Veronika s Lukášom nežila až tak dlho, rozhodne to mohla potvrdiť. „Tak tak. Z ničoho nič sme sa odcudzili, ukázal sa ako neschopný, nezodpovedný otec, ktorému je prednejší sex ako vlastné dieťa,“ skonštatovala trpko.

Vianoce, prvé zúbky, teploty, prebdené noci, prechádzky, narodeninová torta – o to všetko Lukáš prišiel. Ozval sa, až keď malo dieťa dva roky. Veronika bola stále sama, zatrpknutá, opustená, cítila sa neatraktívna, nedokázala s Lukášom komunikovať, odpustiť mu. Zrazu sa zjavil? Kde bol, keď ho najviac potrebovala? Ďalšiu vec sa musela naučiť – komunikovať s ním, odovzdávať mu dcéru (trhalo jej to srdce). „Toto bolo horšie ako tá samota predtým. To, ako sa zjavil a domáhal sa malej. Kde bol doteraz? Keby sa radšej vyparil!“

A to bol ich „vzťah“. Občas sa zjavil, Veronika sa vyhýbala očnému kontaktu, zakaždým bola neupravená, sklamaná, cítila sa právom ublížená. Nič z týchto emócií netajila. Strhávalo ju zo sna – čo keď už malú nikdy neuvidí? Lukáš si ju brával do Prahy, len čo-to sa dozvedela od malej, kam chodia, s kým trávia čas. V tejto neistote sa stalo niečo nepríjemné. Hanka vážne ochorela. „Bola vkuse unavená. Nečakala som a konala.“ Veronike oznámili tú najhoršiu vec, akú v živote môže matka počuť. Vaša dcéra má leukémiu. Na túto diagnózu zomrel aj jej malý brat, keď mal nastúpiť do školy. Doteraz sa s tým nevyrovnala…

Až teraz sa ľady prelomili. Veronike bolo všetko jedno, vedela, že sa s Lukášom musí vážne porozprávať. „Bola som na dlažbe, vkuse som plakala, od strachu ma zadúšalo, hoci som vedela, že práve teraz potrebujem najviac sily, pozbierať sa, mať nádej, veľa sa modliť, neviem čo…“ Až táto diagnóza Veroniku s Lukášom znovu spojila. „Odpustenie, zatrpknutosť… Všetko išlo bokom, pretože jediné, čo tu pred nami stálo, bola naša dcéra. A jej zdravie. Ostatné bolo banálne.“

Lukáš ich zobral na dovolenku do Tatier. Tiež sa o dcéru bál, ale teraz to nemohol dávať najavo. Je tu slabá, smutná žena, taká dôležitá v jeho živote. A chorá dcéra. Výčitky svedomia, ktoré nemali konca-kraja. „A stalo sa to, čo by nikto nečakal. Zrazu on odišiel z firmy, smer Bratislava. A bolo mu jedno, čo ako dopadne. Tak, ako mne predtým.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#láska #smútok #rozchod #strach #výpoveď #rutina #leukémia #sekretárka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku