Trpezlivosť je jednou z veľmi dôležitých vlastností a možno ju nazvať aj akýmsi kompromisom. Netrpezlivosť je naopak veľmi sebecká, keďže v dvoch ľuďoch nedozrievajú potreby rovnakým tempom. „Nového priateľa som si našla krátko po rozchode,“ hovorí 25-ročná Katarína. Myslela si, že je to len akási náplasť a jej cieľom bolo „ukázať“ bývalému partnerovi. Že je žiadaná, že netrpí, a on aby ľutoval, o čo prišiel.
Čo sa však nestalo? Nový objekt to pochopil a zo vzťahu vycúval. Urobil to typicky mužsky: Vyvolával zámienky na to, aby mu nová „láska“ dala kopačky. Chodil sa bez nej zabávať, videla ho dvakrát opitého, neprišiel na stretnutie, keď sa dohodli, ani sa neospravedlnil. Nechcel byť ten, ktorého použije na vydieranie. A napokon, až tak zamilovaný do nej nebol. „Vyšla som vtedy na posmech, zapamätám si to do konca života. Bolo to horšie, akoby som roky bola sama,“ skonštatovala Katarína.
Ak by bola trpezlivá, vedela by, že aj rozchod potrebuje svoj čas. Starú lásku treba oplakať, poučiť sa z chýb, aj samota je občas prospešná. Zamerať sa mala na seba, nie na „pomstu“ partnerovi, ktorého vlastne sama opustila. Dnes už je múdrejšia. Ukážková netrpezlivosť zničila vzťah aj 24-ročnej Lenke. Tá sa zas porovnávala s kolegyňou, ktorá si tiež v rovnakom čase našla priateľa.
„Dá sa povedať, že sme oslavovali spolu. Ona sa zoznámila s novým mužom vo štvrtok, ja v piatok. A každý deň v práci sme sa informovali o tom, ako to pokračuje. Bola som zúfalá, žiarlila som na kolegyňu. Kým my sme robili vo vzťahu začiatočnícke chyby, veľa pochybovali a čo sa týka mňa, aj som dosť plakala a uvažovala, či ten vzťah má budúcnosť, moja kolegyňa sa už sťahovala k svojej novej láske.“ Lenka to nedokázala stráviť.
Keby sa zamerala len na svoj vzťah, mohlo jej to vyjsť. Ona sa však neustále porovnávala s kolegyňou, ktorá jej však nehovorila o všetkých trampotách. Nevedela o tom, že aj vo vzťahu veľakrát platí „pomaly ďalej zájdeš“. Preskočili randenie, hneď spolu bývali. Namiesto zamilovanosti až príliš skoro ucítila, aké to je, robiť vo vzťahu gazdinku a zmietala sa v neustálom strese, čo uvariť mužovi, čo ešte nemal, čím sa predviesť. A – akosi skoro skončili pri telke.
Lenka pochopila, že sa musí upokojiť. „Jedného dňa som si musela povedať dosť. Existuje len môj vzťah, ja a on. S nikým iným sa nesmiem porovnávať, pretože nikto neprežíva rozprávočku, po akej túžim. Také rozprávky sa jednoducho nedejú,“ povedala si Lenka a na svojom vzťahu, ktorý sa chýlil k rozchodu, začala pracovať. Kolegyňa ju provokovala naďalej. Zrejme sa u svojho nového muža mala výborne, pretože sa rozhodla, že prenajme svoj byt. To už bolo vážne.
Kým Lenka sa tešila z ďalšieho úspechu – už má u nej zubnú kefku!, mohla sa z facebooku dozvedieť, že kolegyňa sa zasnúbila. "Poplakala som si, závidela som jej, no pripomenula som si svoj záväzok. Tešila som sa z nových akcií, ktoré sme s priateľom organizovali. Blížili sa moje narodeniny a plánovali sme spoločnú dovolenku. Kolegyňa sa o pol roka vydala a Lenka so svojím milým ešte spolu ani nebývali.
Ani po dvoch rokoch od neho nedostala prstienok, kým kolegyni už rástlo brucho. Lenže v tom čase už bola Lenka „za vodou“, poučená minulosťou. "Vážila som si svoj vzťah, naučil ma trpezlivosti. Ak by som ju nemala, s mojím partnerom by som už dávno nebola. Ako vraví, je jej pravý. Hoci by chcela absolvovať všetky krásne záležitosti, od zásnub až po pôrod, pri ktorom ju bude držať za ruku, vedela, že tomu musí dať čas. A jedného dňa to príde, nemusí s nikým súperiť.