Ten reálny neraz prináša aj nepríjemné situácie. Jednou z nich je aj to, keď napriek dohodnutému stretnutiu „druhá strana“ mešká.
Nechodí, stále nechodí, čo je s ňou… spieva sa v známej pesničke. Ak ste sa i vy ocitli v podobnej situácii a čakáte na kamarátku, partnera či známeho, veríme, že vám určite nie je príjemne. Najmä, ak sa s ním neviete nijako spojiť a zistiť čo sa stalo. Kým kedysi, keď existovala iba pevná linka, vám dotyčný väčšinou nemohol dať vedieť prečo mešká, dnes je situácia iná. V ére mobilov a internetu sa už len ťažko niekto vyhovorí, že vám nevedel dať nijako vedieť, prečo sa na stretnutie nedostaví v dohodnutom termíne.
Koľko však je treba čakať? Máme volať alebo sa jednoducho zobrať a ísť preč? Jednoznačný návod na to určite neexistuje. Poradíme vám však niekoľko tipov ako situáciu riešiť:
1. Stále platí, že dotyčnému by sme mali dať „akademických“ 15 minút na to, aby stihol prísť alebo vám zavolal či a koľko bude meškať.
2. Presvedčte sa, že nemáte svoj mobilný telefón vypnutý alebo stlmené zvonenie.
3. Neozýva sa a vy nervózne postávate na stanici či čakáte v kaviarni? Zavolajte! Mohlo sa stať čokoľvek, prečo vám dotyčný ešte nezavolal.
4. Overte si dátum stretnutia. Väčšina ľudí si stretnutia zapisuje do diára či mobilu. Presvedčte sa či ste v správny čas na správnom mieste.
5. Nechodí, nedvíha telefón a termín stretnutia sedí? Nuž, je načase „zabaliť to“. Určite nečakajte dlhšie ako pol hodinu. Odteraz už musí vysvetľovať dôvody meškania ten s kým ste mali dohodnuté stretnutie.
Stalo sa vám, že ste na niekoho čakali dlhšie?
Júlia (33), marketingová manažérka
„Samozrejme, že sa mi občas stalo, že som na niekoho čakala. Ja som veľmi dochvíľny človek a meškanie nemám rada. Raz sami však stalo, že som meškala ja, hoc som prišla načas. Dohodla som sa s kamarátkou, že ju vyzdvihnem na stanici, keďže cestovala za mnou až z Ružomberka. A tak som ju poctivo čakala na Hlavnej stanici v Bratislave. Po 15 minútach nervózne volám, že kde je. Ona na to, že ma čaká pred stanicou. Obehla som ju niekoľkokrát, no kamarátky nikde. Tak som volala opäť. Až na tretí krát som pochopila, že kamarátka tentoraz nešla vlakom, ale autobusom ako mi aj hovorila. Ja som však automaticky išla na vlakovú stanicu. Ešteže máme tie mobily.“