Jano patril do tej kategórie notorických sťažovačov, ktorí neustále všetko len kritizovali. Všetko všetučko bolo čierne. Biela farba v nedohľadne. Takže po stretnutí s ním odchádzala Zuzana domov ako „zbitý pes“. Keď chcela ísť v lete na dovolenku do Thajska, bol jediný z jej priateľov, kto sa prihlásil, že ju bude rád sprevádzať. A keďže sama ísť nechcela, aj sa bála, nemala príliš na výber. Výhodou bolo, že je to človek, ktorého pozná, nevýhod však bolo viac. Tráviť dovolenku s Janom…
Keďže na dovolenke ešte spolu neboli, logicky sa toho obávala. Čo bude? Vyvalím peniaze za dovolenku, ktorú si „vďaka“ tejto spoločnosti neužijem, pýtala sa samej seba s obavami. A veru, nedopadlo to najlepšie. „Jano sa ma chcel neustále dotýkať, večer keď sme ostali na hoteli, musela som sa neustále brániť, pretože on si celú dovolenku vysvetľoval po svojom. Myslel si, že nám začína nejaký vzťah, ktorý som ja, naopak, nemala ani v päte,“ vysvetlila Zuzana. Zbytok dovolenky sa teda niesol v duchu odvrávania, kedy mohla, vtedy sa Zuzana od Jana aspoň na chvíľu „oddelila“.
Vraví, že si spomína aj na svetlé chvíľky, pretože tým, že Jana nechcela, bola sama sebou. „Nemusela som sa hrať na žiadnu princeznú, ktorej nejde o nič iné, len získať si dotyčného muža, páčiť sa mu v každej chvíľke.“ A to Jana paradoxne ešte viac priťahovalo. Zuzana si mohla čítať na ležadle bez kŕča ženy, ktorá je „na love“ a tiež si ísť ráno zabehať v teplákoch, ktoré neboli značkové. Keď prišli z dovolenky domov, nejaký čas sa nevideli, hoci Jano ju neustále kontaktoval.
Keď sa jej kamarátky naňho neskôr pri káve pýtali, odpovedala neustále mierne pohŕdavo. Ach jaj, áno, Jano. Ten tu je stále po mojom boku, povedala a v duchu si neustále priala, aby sa objavil v jej živote niekto iný. Niekto ako Jano, čo bude „stále tu“, ale koho bude môcť aj ona milovať. Čas teda letel… Zuzana veľa pracovala a keď sa občas v kalendári vyskytol sviatok, mala možnosť zamyslieť sa nad svojím životom. „Čo je môj život? Veď to je len práca, žiaden voľný čas. Čo som zažila, kde som okrem Thajska bola? Život taký krátky, roky mi utekajú,“ poplakala si občas.
A v jej živote bolo stále prázdno. Z času na čas zavítala na stránky pre single ľudí, ale bolo jej ešte smutnejšie. Janovi mohla zavolať ako kamarátovi, ale aj jeho sa dalo počúvať len chvíľu, kým nezačal znova so svojimi negativistickými rečami. Potom jej skrsol v hlave nápad, skôr to bolo zúfalstvo, keďže uverila, že ju už nič lepšie v živote nečaká. „Mala som už 32 rokov, pred sebou 30 rokov splácania hypotéky. Táto informácia obsahuje v sebe aj 30 ročnú drinu, ak sa okamžite s niekým nedám dokopy, alebo ako sa vraví, ak si niekoho "nenájdem“, uvažovala Zuzana.
Bol tu však znova len ten nešťastník Jano. „Prepadla ma panika, že už nikto nepríde. Pokojne by sa to mohlo stať. Navyše tu bola moja mama, ktorá ma pri každej návšteve o tom uisťovala. Okrem toho si Jana veľmi obľúbila. Nechápala, čo riešim. Láska-neláska, veď tá aj tak časom odíde,“ objasnila počin, ktorý plánovala. Dieťa s Janom. „Najprv som si myslela, že to nedokážem, veď k nemu nič necítim. Potom som však zhodnotila, že nikto ma doteraz viac nemiloval, ako on. A na láske sa dá popracovať. Snáď.“ Zuzana si v tej chvíli skutočne myslela, že už nič nestíha.
Keď svoj plán predostrela Janovi, ten bol v siedmom nebi. Túžil po tom, Zuzanu miloval. A tiež už bol vo veku, kedy sa „patrí“ založiť si rodinu. Neváhal ani chvíľu. Možno bol Zuzanin plán nepremyslený, ale neskôr ho ani na sekundu neoľutovala. "Mám dieťa, ktoré je celé po mne a Jano sa vďaka nemu tiež veľmi zmenil. Jeho život, ktorý v podstate nemal zmysel a vyzeral podobne ako môj – platiť hypotéku a nemať sa čas radovať z krásneho domu – sa náhle zmenil. Bolo tu malé usmievajúce sa klbko, ktoré nám tak veľmi zmenilo život.
Zuzana sa do Jana síce nestihla zamilovať, ale neskôr si niektoré jeho vlastnosti obľúbila. A on sa hlavne zmenil. „Ten negativizmus ustúpil, aj preto, že som ho naň tak často upozorňovala. Hypotéku sme si rozdelili, jeden byt sme predali, čiže sa nám začalo ľahšie dýchať.“ Navyše, znovu začali cestovať. Bez bábätka to bolo o ničom a teraz… „Nemám lásku, o akej sa zvyknú písať básne, to nie. Ale mám po boku kamaráta, ktorý ma navyše neskutočne miluje. A dal mi to najkrajšie, čo mohol,“ skonštatovala.