Žena, ktorá obľubovala módne prehliadky a ešte ako 25-ročná túžila vydať sa na dráhu modelky. Žena, ktorá neustále cvičila, držala diéty, a medzi jej najväčšie záľuby, ktorých sa nikdy nemienila vzdať, patrili nákupy a diskotéky. Vysoká škola? Už sa dosť naštudovala na strednej! Keďže v pracovnej pozícii sekretárky bola sivou myšou, bodovať a upozorňovať na seba chcela aspoň v súkromnom živote. Dosť sa jej to aj darilo.
Až kým nespoznala Karola. Stretla ho na mieste, ktoré jej bolo dôverne známe. Na diskotéke. Lenže kým ona tam bola asi 500-tý krát, on celkom prvý. Kamaráti ho vytiahli a hoci sa mu veľmi nechcelo, nechal sa prehovoriť. Až keď Tamara po tancovaní odhadla, že majetný asi nebude, a nepôsobil tiež, že pochádza z mesta, stŕpla. Takto si svojho chlapa nepredstavovala! Napriek tomu bola ona tá iniciatívna, ktorá si vypýtala kontakt s tým, že sa ešte „ozve“.
Karol jej nedal spávať. S tým nerátala. Priťahovalo ju, že zrejme na ňu už dávno zabudol. Napokon, táto skutočnosť bola zaujímavejšia, ako tí dotieraví chlapci, ktorých stretávala doteraz. Predstavovala si, čo asi práve robí. Snáď nejaké mužské práce, ako jej otec, veď je víkend. Určite niečo majstruje. Neskôr sa pristihla pri tom, že naňho myslí čoraz viac a viac. Častejšie a intenzívnejšie. Kým jej rozum jej nariaďoval stopku, srdce tancovalo.
… a teda sa ozvala. Napísala niečo duchaplné, to ona vedela. Prvé rande absolvovali v Bratislave. Už tam pocítila, že jej život mu je na míle vzdialený a ona sa v jeho prítomnosti cítila zahanbene – aký plytký život to vedie. Ukazovalo sa však, že zrejme ho chce viac, ako on ju. A to ju poháňalo vpred. Konečne pocítila, čo to je o niekoho bojovať. Doteraz to vždy bolo naopak, mala problém mužov od seba odháňať. Jeden „lepší“ ako druhý. Tento stál za hriech!
Dal jej ešte šancu. Pozval ju k sebe na dedinu, s tým, že ju vopred varoval pred životom, aký vedie a akého sa za nič na svete nemieni vzdať. On si už vybral. Má doma tri kravy, chová svine husi aj včely. Hotová farma! Tamara bola spočiatku iba zvedavá. Nelámala si hlavu vopred nad tým, ako by tam asi žila a či by dokázala opustiť rodné mesto, istú prácu a najmä diskotéky, ktoré boli súčasťou jej života.
Nadišiel deň D. Bol krajší, ako si myslela. Najprv to nedokázala pomenovať. Potom zhodnotila, že jeho dom je miestom, kde má šancu nájsť vnútorný pokoj. Tak dlho ho predsa hľadala. Neboli tie diskotéky len únikom zo sveta, s ktorým by sa už rada rozlúčila? Nebolo už načase? Nielen vzhľadom na jej vek! Páčilo sa jej všetko – okrem zvierat aj dom, v ktorom prevládalo drevo, ktorým sa v ňom aj kúrilo.
Spočiatku to bol víkendový vzťah. Tamara ani nepotrebovala cestovať. Úplne jej stačilo pomáhať Karolovi s kŕmením zvierat, na večer spoločná hodinová prechádzka v lese, v noci kvalitný sex pri krbe. Hlava sa jej zakaždým čistila a v pondelok prichádzala do práce ako vymenená. Keď neskôr spočítala dni, ktoré trávi u Karola a porovnala ich s tými, čo je doma, tie v prvom mechu výrazne prevažovali. Uberá sa to správnym smerom. Niekto tam hore ju má rád.
Karol by pokojne prijal, keby si Tamara hľadala prácu pomaličky. Alebo ak by nepracovala vôbec? Aj to je jedna z výborných alternatív. Neprekážalo by mu to. On pracoval z domu, živil sa ako grafik. Predstavoval si, ako by mal svoju milovanú Tamaru neustále pri sebe. Ako by ju mohol denne sledovať, ako umýva riad, kŕmi zvieratá, ako sa teší z pokojného života na dedine. Akoby sa mohli pomilovať, kedy by na to mali chuť.
Všetko sa vyriešilo samé. Ani nevie ako, a v práci dala výpoveď. Ani jednu slzu pre ňu nevyronila. Veď čakalo ju niečo oveľa zaujímavejšie. Naplnený život, po akom nikdy netúžila, no užívala si ho naplno. A keď prenajala svoj byt, mala odrazu v ruke takmer indentickú sumu, akú zarábala v práci. Nemala za čím banovať. Okrem iného ju prestali trápiť ranné vstávania a zabité hodiny presúvaním sa do práce v prepchatých električkách.
„Karola milujem. V živote by som tento život, ktorý sa mi pošťastil a prišla som k nemu ako "slepé kura k zrnu“, nevymenila za žiadnu diskotéku. Odrazu nechápem, ako som tak plytko mohla žiť. Keď si spomeniem na ten otrasný prefajčený smrad bundy, s ktorou som prichádzala domov a na tú bolesť hlavy, ktorá sa pravidelne ráno dostavila, hanbím sa, že som tak kedysi žila," skonštatovala.