Pomôže aj vám. Rada znie: Prestaňte na to myslieť. V prvom rade však budete musieť zabudnúť na svoj vek. „Už ako 24-ročná som si pripadala na dieťa stará. Stále som si predstavovala, že kým nájdem muža, ubehne nejaký rok a kým sa nám podarí, možno ďalšie tri. Ak porodím v tridsiatke, budem šťastná,“ vypočítava dnes už 31-ročná Svetlana, ktorá je stále bezdetná. Pripúšťa, že dieťa mala celý ten čas v hlave a neprestajne naň myslela.
„Posilnila som si byt podľa feng šuej a stále som čakala na príchod toho pravého muža. A, pravdaže, vôbec som si nemohla užiť život, kým tu nebol,“ povedala ďalej. Nemalo to zmysel. Keď sa dnes obzrie na tie stratené roky, je jej do plaču. Čo jej najviac pomohlo? „Asi niekto tam hore chcel, aby som sa najskôr poriadne uvoľnila, tak mi zoslal stretnutie v podobe charizmatickej ženy, ktorá bola, ako inak, bezdetná.“
Sama jej to prezradila a bez akéhokoľvek smútku v hlase. Jednoducho, vyšlo to tak. Síce po dieťati istý čas túžila, nevyšlo to a osud karty zamiešal tak, že musela život začať žiť po svojom. Nebolo to jednoduché, ale nepripúšťala si to. Dnes to vôbec neľutuje. Svetlana sa s ňou začala stretávať. Dodávalo jej to veľa odvahy.
„Prišla som na to, že som mala neskutočne silný strach, bola som ním doslova opantaná. Stále som si predstavovala, že o dvadsať rokov odídu moji rodičia, s ktorými som mala pravidelný kontakt a ja tu ostanem sama ako prst. Strach ma zovieral, prenasledoval. A teraz mi táto pani ukázala, že všetko sa dá prežiť. Že samota sa dá možno ľahšie prežiť ako život s postihnutým dieťaťom.“
Navyše, spomínaná pani mala vynikajúci vzťah. Rokmi neochladol. „Uvažovala som, či by sa to stalo aj v prípade, že by im tam nadskakoval drobizg, asi nie,“ skonštatovala Svetlana. Všetky tieto úvahy jej pomohli oslobodiť sa od strachu. „Prišla som na to, že by to nebolo až také strašné, ako si predstavujem.“ Či chcela alebo nie, musela si začať žiť život tak, akoby na nič nečakala.
„Začala som sa znova učiť, prijali ma ako 31-ročnú na univerzitu, už druhú. Všetci v mojom okolí si ťukali na čelo.“ A čo sa stalo potom? Keď intenzívne uvažovala, ako zladiť skúšky s mesačným pobytom v Thajsku, do jej života vošiel nenápadne muž. Všetkým hovorila, že „ešte je to veľmi čerstvé“. A práve v tom čase sa jej už uhniezďovalo vajíčko…