Foto: SHUTTERSTOCK
A zaujímavé bolo, že po prvej, ktorá jej tvrdila, že je stopercentne tehotná, sa zaprisahala, že už žiadnu nenavštívi. „Samozrejme, že tehotná som nebola. A tá veštica, keď na mne zbadala, že sa asi sekla, tak svoju výpoveď opravila. Vraj, v "blízkej budúcnosti“ budem. Nebola som ani o päť rokov," skonštatovala Gabika. Tieto „srandy“ ju však stáli nemálo peňazí.
„Každej som dala dvadsať eur, jednej dokonca tridsať. Zakaždým prišla za mnou kamarátka s tým, že mám vyskúšať túto. Mne stačilo, ako kvetnato mi to opísala a vždy si ma získali vetou: Vedela o mne všetko. Ona fakt vidí!“ Či už čítala dotyčná pani z kariet, z ruky alebo len z očí, v tej chvíli bola Gabika veľmi vzrušená. „Mala som tendenciu uveriť všetkému, čo mi rozpráva a ona mi skutočne hovorila to, čo som túžila počuť. Nielen v tej chvíli, samozrejme.“
Gabriela túžila, ako každá žena, po kvalitnom vzťahu, ktorý stále nemala. Do cesty jej to vrážalo zvláštne typy mužov, po akých netúžila. Potrebovala to pochopiť, ona namiesto toho chodila k vešticiam. Nie po radu, ale po hodinové mastení ega, po hodinové počúvanie toho, aký super život ju čaká, ako jej dieťa, ktoré už je na ceste, obráti jej život naruby.
„V podstate som len sedela doma a čakala na ten obrovský zvrat. Bála som sa spraviť niečo, lebo som mala partnera. Nežili sme spolu, lebo on sa takého vážneho zväzku bál, ale ja som neustále doma sedela a čakala na to, že sa to zepší. Veď to veštica naznačila,“ povedala ďalej Gabika. A pritom, niekoľko signálov už mala, ktoré jej našepkávali, aby sa zobrala a ak sa nechce vysťahovať zo Slovenska, nech aspoň cestuje, spoznáva svet!
„Nikdy som nechcela nikam odísť, pretože žiadna z veštíc mi cestu do zahraničia nepredpovedala. A vzťah sa mi nezlepšoval. Keď som prišla od veštice, asi dva dni som sa ešte cítila špeciálne a potom som znovu upadla do svojej otrasnej rutiny a jedna depka sem, druhá tam,“ opísala. Až potom stretla ženu, na ktorú čakala. A ktorá jej, na rozdiel od tých veštíc, aj pomohla.
Nebola to veštica, ani kartárka. Bola to obyčajná žena, ktorá sa jedného dňa rozhodla zlepšiť svoj vzťah. „Predávala som na trhu levanduľu a ona si ju odo mňa kúpila. Dali sme sa do reči a potom sme išli na kávu. Úplne nevinné stretnutie,“ zhodnotila Gabika. Už na trhu z nej cítila obrovský pokoj, ktorý ju priťahoval. „Veštice mi nepomohli a ona, ktorá mi len na káve porozprávala svoj príbeh o tom, ako sa jedného dňa prestala báť a odišla od manžela, ktorý ju psychicky týral.“
Boli to hodiny, kedy jej rozprávala o tom, ako jej strach ničil život. „Bála sa, ale nevedela čoho. Až keď to pomenovala, odišlo to od nej. V každej vete, ktorú mi rozprávala, som sa videla. Mala som pocit, že zažívam film, som hlavnou aktérkou a že sa natočil len kvôli mne, aby sa zmenil aj môj život.“ Ešte v ten deň prišla Gabriela domov. „Začalo to tým, že som zčala upratovať byt. Bez akýchkoľvek plánov. Akoby som sa chcela vyčistiť.“
Lenže potom jej odrazu napadlo, že by ho mohla prenajať. „Priateľovi som sa odmlčala, lebo som sa s ním plánovala rozísť. Preňho to bolo niečo netradičné nové a prvýkrát po šiestich rokoch "zalapal po dychu“ a náš vzťah začal zachraňovať. Už som bola niekto iný, človek, ktorý sa už nemal čoho báť. Začala som žiť uvoľnene a ľahko. Netriasla som sa o to, či mám šancu nájsť si vo svojom veku ešte kohosi iného. Všetky strachy odo mňa odišli a ja som sa začala meniť."
Nie, nového muža nestretla. Ale priateľ, ktorý sa všetkého roky bál, dostal ešte väčší strach: Že o Gabrielu príde. „Zmenila som sa ja a tým pádom sa začal meniť aj on. To, čo bolo roky v našom nemožnom vzťahu nemožné, sa zrazu začalo realizovať. Dovolenka, spoločné bývanie, otvoril sa mi, rozprával odrazu o emóciách.“ Dnes Gabriela organizuje motivačné semináre, kde rozpráva o svojej veľkej premene. A bola jednoduchá, konštatuje.