„Vtedy mi až došlo, že keby som počas nášho spoluchodenia s ním otehotnela, mala by som po probléme. My sme občas aj skúšali. Nevyšlo to, potom sme mali krízu, potom sme zasa skúšali a nič. Zvalila som to na osud,“ opísala. Vtedy jej to však celé došlo. Keď už mala pomaly rodiť, zápasila s rozchodom a s otázkami, kde nájde toho pravého. A či ho vôbec nájde…
Začala veľká „naháňačka“. Povedala si, že zrejme by mohla otehotnieť s „úplne hocikým“. Návrat k bývalému bol nemožný. Veď on sa rozišiel s ňou a už dávno mal za ňu náhradu. Zuzanu to bolelo o to viac, že zrejme stretol tú pravú. „Kamarátke tiež muž ušiel za inou, ale bol to omyl a ona si ho mohla vychutnať. Ja som dostala podpásovku. O to ťažšie sa mi vyrovnávalo s rozchodom,“ skonštatovala.
Po novom chlapovi túžila tak zúrivo, že neváhala osloviť muža aj pri nakupovaní. „Stačilo, že sa na mňa niekto pekne pozrel a ja som urobila úplne šialenstvo. Prihovorila som sa mu, hoci na ulici, s tým, či nejdeme na kávu. Stále ma prenasledovala myšlienka, že ja už nemám na žiadne "hľadanie“ čas, že nestihnem porodiť," prezradila Zuzana.
Takto nejako sa dostala aj na večierok, kde v podstate nemala čo robiť. „Išla som tam loviť. Samej mi to bolo odporné, ale nedalo sa to zastaviť. Strach bol väčší.“ Stretla tam muža, ktorý bol už dávno zadaný. Ani to ju neodradilo. Použila všetky ženské zbrane. „Vedela som, že si to neskôr budem vyčítať, ale nemohla som inak,“ povedala.
Muža začala dobýjať a aj sa jej to podarilo. Otehotnela. „Bola som najšťastnejšia žena na svete. Ale čo nastalo potom…“ Potom sa len začali spoznávať. A to ešte len bolo peklo. "Vôbec mi nedošlo, že sa nič nestane, ak porodím neskôr, alebo to jednoducho nechám na osud. Možno by som stretla prirodzene niekoho lepšieho. Karty sa totiž obrátili. Keď už čakala bábätko, začal byť na koni muž.
„Zistila som, že on bude o všetkom rozhodovať. A ešte s ním budem musieť aj bývať. To, že bude mať naša dcéra otca, bolo pre mňa podstatnejšie ako čokoľvek iné. A ja som peniaze nemala.“ Dokonca Zuzana o mesiac zistila, že zametnávateľ za ňu neplatil odvody do sociálnej poisťovne. „Bola som na tom mužovi, ktorého som v podstate nepoznala, absolútne závislá. Nastalo peklo, najväčšie na zemi.“
Dnes si myslí, že by si to všetko poriadne rozmyslela. Asi o šesť mesiacov, keď mala brucho ako melón a domov chodila so strachom, čo na ňu zasa ten nový, cudzí muž vymyslí, stretla nový objekt. Áno, presne v čase, kedy by to najmenej čakala. Lenže už nebolo možné uvažovať touto cestou. „Chvíľu sme sa stretávali tajne, potom som pochopila, že toto bola odplata za to, čo som porobila. A zničila som tak hneď tri životy. Sebe, jemu a dieťatku.“