Predstavte si však, že uplynú roky krivdy. Jeden, dva, tri… A ešte aj po štyroch vám stiahne srdce, keď si na danú situáciu spomeniete. Môže sa jednať o bývalého frajera, o bývalú kolegyňu, ktorá vám hodila poleno pod nohu, o najlepšiu priateľku, ktorá vám bez pardónu prebrala frajera. Čokoľvek, čo zabolelo.
Ak vám to po rokoch stále vŕta v hlave a chodíte okolo toho ako okolo horúcej kaše, len čo ucítite, že sa tomu človeku napríklad dokážete pozrieť do facebookového profilu alebo ho odklepnúť za priateľa – alebo čokoľvek iné, konajte. Redaktorka Saša sa v zlom rozišla s bývalou kolegyňou. „Jednak sme boli konkurentky – každá z nás si myslela, že píše lepšie.“ Čo sa stalo potom? Saša z redakcie odišla pre nezhody so šéfkou a Klára ostala. Ako na výslní…
Samozrejme, že kolegyňu okamžite po výpovedi nepoznala. Prestala jej brať telefóny a možno sa aj vyžívala v tom, že si nemôže nájsť prácu. A potrebovala ju rýchlo ako soľ, preboha – veď platila hypotéku, potrebovala jesť, proste niečo robiť! „Nevedela som jej prísť na meno – ako mi to mohla urobiť. Nielenže ma nepodržala, hoci mohla, vedela o chybe, ktorú mi prilepili na triko a ona vedela, že som v tom nevinne. Mohla ma zachrániť a nespravila to,“ posťažovala sa Saša.
O pár rokov na to, keď už bola zamestnaná v kvalitnom mesačníku (kým Klára robila ako otrok v miestnych novinách za pár eur), prostredníctvom Facebooku zistila, že si privyrába masážami. „Urobila si masérsky kurz, pretože zrejme jej novinárčina veľmi nevynášala. No ja som sa nad všetko povzniesla a napísala som jej. Úplne s nadhľadom som sa jej ozvala s tým, že by sme o masáži, ktorú praktizuje, mohli napísať.“
Čo sa stalo potom? Život skutočne píše krásne príbehy. „O mesiac na to mi nadšená telefonovala – pritom dovtedy sa tvárila, že už ani nepozná moje meno, ako veľmi jej medializácia pomohla. Vraj mala toľko zákazníkov, že pomaly nespávala. A ja som mala ten najblaženejší pocit na svete, aký som dovtedy nepoznala,“ skonštatovala saša.