A čo vy? Máte potrebu svojej polovičke dokazovať, že ho ľúbite? Hovoríte mu to?
Alžbeta (23): Môj priateľ je odo mňa mladší, narodený v znamení ryby a poriadne precitlivelý. Kupujeme si plyšové hračky, nielen na sviatky, ale aj keď sme napríklad chorí (smiech). Síce mu nehovorím, že ho ľúbim, lebo sama považujem túto vetu za veľmi vážnu na to, aby sa hocikedy opakovala, snažím sa kupovať také zvieratká, ktoré už tento nápis na sebe nesú. Myslím si, že môj priateľ dobre vie o tom, že ho ľúbim.
Martina (25): Áno, hovorím mu to. Nie pri romantickom pití vína, nie v posteli počas sexu. Poviem mu to v tej najnevhodnejšej situácii, alebo medzi rečou. Zaujímavejšie je však podľa mňa to, že on mi túto vetu povedal len raz. Podstatné bolo, že som jej uverila a že som si ju prestala pýtať, potvrdzovať. Zistila som totiž, že muži takéto veci nemusia. Ak by som ťa neľúbil, asi by som s tebou nebol, toto bola odpoveď môjho priateľa. A dúfam, že neklamal (smiech).
Mária (27): Mám s tým problém, lebo nemám mieru. Ja svojho priateľa tak zbožňujem, že by som mu to najradšej hovorila zakaždým, keď vidím jeho milý úsmev. On mi je absolútnou oporou, no na túto vetu si nevie zvyknúť. Keď ju vyslovím, napríklad pred spaním, tak prevracia oči. Kedysi sme kvôli tomu mali takú krízu, že som si myslela, že sa s ním preto snáď aj rozídem, lebo ja som veľký romantik. Našťastie ma to prešlo (smiech).