Uteká vám čas. A vy zotrvávate v zlom vzťahu. Ak viete, že sa to už nedá napraviť a k partnerovi už nič necítite, musíte odísť. V tom prípade zahoďte strach z toho, že po ňom už nikoho nestretnete a hlavne, zabudnite na to, koľko máte rokov. Ak by ste sa spamätali neskôr (a určite by ste sa spamätali), bolo by už možno neskoro.
V prípade, že vzťah považujete za uzavretý, partnera už nemilujete a neviete si s ním predstaviť budúcnosť, nemalo by vás nič brzdiť. Žiadna hypotéka, žiaden smútok, ktorý nastane z vašej aj z jeho strany, žiadni priatelia, žiadna rodina, žiaden strach. Potrebujete jediné: Odísť a zavrieť za sebou dvere. Čím skôr to urobíte, tým skôr budete vyliečená. Keď sa k tomu len odhodlávate, k vyliečeniu máte ďaleko.
Ak teda cítite všetko, čo sme opísali, buďte jasná a stručná. Napokon, ak to takto cítite, musí to už váš partner minimálne tušiť. Preto to preňho nebude taký šok. Porozprávajte sa o tom, vy už ale viete, že nemá šancu ovplyvniť vás natoľko, aby ste si to rozmysleli. Bolieť to bude oboch, zdôraznite mu to. Čo vám ešte pomôže elegantne ukončiť vzťah, bude veta o tom, že má možnosť stretnúť niekoho lepšieho, perspektívnejšieho, naplnený vzťah.
Určite mu nepridávajte. Vždy je lepšie, keď budete hovoriť neurčito a vo všeobecnosti. Nie je dobré, aby ste sa snažili partnera pred rozchodom znechutiť a zneistiť, podkopať mu sebavedomie. Jednoducho, nevyšlo vám to, cítite, že by ste mali ísť každý inou cestou a stretnúť niekoho iného. Nie je za tým nikto tretí. Tiež mu zdôraznite, že to určite nie je jeho chyba. (Aj keby bola. Čo už na tom teraz záleží?).