Príbeh: Možno nikdy nebudem mať dieťa...

Jej príbeh bol bežný, život jej mnohé rovesníčky mohli len závidieť. Po tom, čo Elena vyštudovala vysokú školu, išla na dva roky do zahraničia.

20.01.2014 17:40
ńešťastná žena, stres Foto:
Ilustračné foto.
debata

„Potrebovala som sa naučiť jazyk, vedela som, že na Slovensku sa bez angličtiny nepohnem a na vysokej sme sa mu toľko nevenovali,“ povedala Elena, ktorá nasledovala viacerých Slovákov, ktorí toto rozhodnutie po vysokej spravili. A nikdy to neoľutovali. Život v Írsku však nebol ono. Dva roky ostala, aby si bola v angličtine istá. „Nepáčilo sa mi to studené veterné počasie, to, to, že nie som doma, chýbali mi priatelia. Okrem toho, nemala som šancu nájsť si tam prácu v obore, ktorý som vyštudovala.“

Vracala sa domov s tým, že by si chcela založiť rodinu. „A v Írsku som si nikoho nenašla. Chcela som sa vrátiť na Slovensko, nájsť si Slováka, toto bola moja predstava o živote.“ Mala 24 rokov, keď začala túžiť po dieťati. „Nemala som zmysel pre kariéru. Áno, po návrate som si chcela nájsť prácu, ale nerozmýšľala som tak, že odídem, keď otehotniem. Ja som chcela otehotnieť, ešte keď som nemala s kým. Vždy som myslela viac na dieťa ako na partnera. Ale chcela som to spolu,“ vysvetlila a vyvrátila dojem, že chcela dieťa za každú cenu, aj by ho sama vychovávala.

Potom vzťah prišiel. „Prišiel taký vzťah, aký som si priala. Chcela som, aby priateľ chcel dieťa, rodinu. A on to všetko aj chcel. A so mnou.“ Potom však nasledovalo peklo. Roky sa jej nedarilo otehotnieť. „Áno, tlačila som na pílu, chcela som veľmi, viem, že sa to nemá. Len nikde som sa nedočítala, ako prestať tlačiť na pílu. Skúšala som kadečo a predsa, keď sme sa ocitli v spálni, bola som zakaždým v kŕči a vravela som si: Teraz ho splodíme. Už som mala preňho prichystané meno, predstavovala som si ho, prihovárala som sa mu…,“ opisuje nešťastná Elena.

Šesť nešťastných rokov, ako ich nazýva, spôsobili aj krízu v ich vzťahu. Obaja túžili po deťoch a strácali nádej, že im sa to podarí. „Hovorí sa, nikdy nestrácaj nádej, ale my sme ju stratili. Možno to bude neuveriteľné, ale ja som roky odmietala ísť k lekárovi, stále som priateľovi vravela, že ho nemôžem mať kvôli kŕču, že ja sa z neho dostanem. Potom som ho presviedčala o tom, že už som sa z neho dostala a dávala som mu čítať články o snažilkách, ktoré prežívali to isté, čo my dvaja,“ objasnila čudnú story Elena.

Rozišli sa. Veľmi to vraj bolelo. „Sex sme mali ešte aj po rozchode, úplne náhodou sa to stalo a nečakane. A vtedy som znova napäto čakala, či sa niečo stalo, lebo som si nahovárala, že som bola uvoľnená, že som s tým už nerátala, že sa budem sústrediť len na to, čo teraz prinesie budúcnosť. A zasa nič…“ Ešte tragickejšie prežívala neskôr fakt, že jej priateľ si krátko po nej našiel náhradu a dieťa sa im podarilo do roka a do dňa. „Všetko prebolelo. Dokonca sa mi dostala do rúk kniha, v ktorej sa píše, že to pôjde – s tým pravým.“

Čoho je jej len ľúto, sú premrhané roky. „Šesť rokov sme sa pokúšali o bábätko. V hroznom strese, napätí, mali sme preňho už prichystanú izbičku, bolo to šialené. A pritom sme zabúdali žiť. Nevyužili sme šancu, že môžeme cestovať, nebrali sme nič zmysluplné, čo by sme mohli robiť, nevážili sme si to, že sme ešte mladí, že môžeme naplno pracovať, kým sa to podarí. Takže ja ešte stále čakám na toho pravého, no už sa na to neupínam… Jediné, čo som potrebovala odstrániť, bol psychický blok, že mi utekajú roky…“

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #tehotenstvo #biologické hodiny

+ Nepodliehajte panike, všetko sa čoskoro vráti do normálnych koľají.
Prehodnoťte svoj postoj a začnite na sebe...

+ Nezabúdajte na hydratáciu, pre vaše telo je veľmi dôležitá.
Čím neskôr začnete, tým neskôr skončíte, pamätajte....