Ahoj, Maxim, som slobodná mama 8-ročného krpca. Syna som porodila s človekom, s ktorým som bola donútená sa po roku rozísť. Začal piť, nestaral sa o malého a neprispieval, problémy s výživným pretrvávajú dodnes, ale to nie je problém dnešného mailu. Naučila som sa všetko zvládať sama, postavila som sa na nohy, našla som si prenájom a prácu, ktorú som vždy chcela… a tam sa mi začal prihovárať jeden muž. Bol veselý a vedel ma rozosmiať, vedela som, že má rodinu a dieťa a že naše priateľstvo sa nemôže pobrať nikam ďalej… obaja sme veľa cestovali a veľa sa dopĺňali, volali sme si, písali, ale všetko v rámci priateľstva, vedela som, že nedopustím, aby som mu čo i len v myšlienkach zničila manželstvo, nechcela som im ublížiť… až sa to po vyše roku prevalilo, z priateľstva začala byť láska, bránila som sa naďalej, ale neubránila som sa dlho. Trvalo to takto asi rok a pol, potom som dala výpoveď. Kým som našla novú prácu, bolo to ťažké, no podporoval ma, potom podal výpoveď on a ja som to isté absolvovala s ním, nakoniec sme našli dobrú prácu a zasa to bolo všetko super, robili sme pre seba maximum. Vzťah sa ale skomplikoval, jeho žena sa odsťahovala, odkedy som ho poznala, hovoril, že si nerozumejú, vždy som ho podporovala v tom, aby to udržal, lebo som vedela, aké to je, keď žena vychováva dieťa sama. No ich vzťah sa v auguste roku 2011 rozpadol a v decembri roku 2011 mi navrhol, aby som sa k nemu presťahovala. Vianoce sme mali spoločné, naše deti a my – s bývalou ženou majú striedavú starostlivosť – mali sme sa parádne, starala som sa rada o malých, naši synovia si rozumeli. Žili sme spolu. Problémy nastali, až keď začal byť život reálny. Nikdy som sa nesťažovala, že som vyčerpaná, starostlivosť bola na mne, ale bavila ma a deti boli šťastné, len on stále nevedel, či to je dobre. Prišli druhé Vianoce, ale idylka tam už nebola, odišiel hneď po večeri zaviesť malého k žene a bol tam dlho, nikdy ma nebral nikam do rodiny, netrvala som na tom, ale trápilo ma to, na oslavy pozývala rodina jeho ženu, na jar 2013 sa ženil jeho brat, na svadbu bol pozvaný on a jeho žena, nepovedal mi nič a išli tam spolu… Začala sa jeho mailová komunikácia so ženou, bála som sa, že ma opustí, písali si smsky, maily, nevedela som, o čom to celé je, nikdy nič nehovoril, nevedela som, či sa nechcú k sebe vrátiť… tak som sa rozhodla, že sa odsťahujem. Prvé sťahovanie prebehlo v septembri, ale vrátila som sa a veľa sme sa rozprávali, ale nebolo to ono, dôvera zmizla a všetko bolo divné, definitívne som odišla v októbri. Teraz bývam v novom byte sama s malým… je deň pred Silvestrom a cítim sa pod psa. Celý čas od októbra sme boli sme v kontakte, deti sa spolu hrávali a my sme neustále preberali náš vzťah. Bola som už z toho unavená, milujem ho, ale musela som robiť tak, ako mi srdce hovorilo. Trval na tom, že sa mám vyjadriť do piatka, do konca mesiaca, stále si dával len nejaké termíny, trval na tom, že moje sťahovanie k nemu je podmienkou ďalšej komunikácie a vzťahu. V deň Vianoc mi povedal, že už nevládze a že končí. Do dnešného dňa mi nezavolal ani nenapísal… a ja neviem, čo ďalej, je mi smutno. Ešte na margo: tento rok mi zomrel otec, bolo to pre mňa strašne ťažké obdobie. Dokončovala som byt, sama zarábam na seba a na malého, mám hypoúver, ale ani korunu od neho nežiadam, som obyčajná samostatná ženská, ktorá chce len zdravo žiť. Oprela som sa v zlých časoch o kolegu viac ako o priateľa a tým sa to celé pokazilo. Ozaj a náš hlavný hrdina podal o rozvod pred pár týždňami. Stačí, keď mi napíšete na toto celé jednu vetu.
Adriana (32)
Vzťah so ženatým kolegom je vždy veľmi ošemetný. To po prvé. Po druhé: nasťahovali ste sa dokopy predčasne, prvé Vianoce boli síce euforické, ale potom vás dobehlo to množstvo nedoriešených a „nedocítených“ záležitostí partnerovho manželstva. Tá jedna veta, ktorú by som teda k tvojej terajšej situácii povedal, by teda znela: Ozvi sa hlavnému hrdinovi s tým, že by si s ním chcela zase CHODIŤ, tak ako kedysi, on bude mať čas a priestor na doriešenie a dopovedanie vzťahu s manželkou, ty budeš mať priestor na oficiálne zbližovanie s celým jeho svetom, jeho rodinou. Pretože skutočné vzťahy nepotrebujú nekonečné analýzy ani termínové ultimáta, potrebujú čas a prirodzený vývoj, kde sa predchádzajúce záležitosti pomaly ukončujú, aby mohli začať nové.