Vo Veľkej Británii podľa prieskumu, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť Silentnight, líder vo výrobe postelí a matracov, len každý piaty pár zdieľa spoločné lôžko. Dôvody sú podľa prieskumu predovšetkým praktické: niekto dlho svieti a číta si, iný v noci okolo seba kope alebo neustále chrápe.
Podľa štúdie National Association of Home Builders bude mať 60 percent amerických domov, ktoré sa postavia v nadchádzajúcich dvoch rokoch, samostatné spálne pre každého partnera. To má umožniť spolužitie s ohľadom na vlastné zvyky a požiadavky.
Taliansky psychoterapeut a klinický psychológ Jacopo Valli uvádza, že v Taliansku je situácia trochu odlišná. „Možnosť spať v oddelených spálňach sa vzhľadom na hospodársku krízu stala pre niektorých utópiou. Domy sú malé a niektorí ľudia sú nútení prenajímať si len jednu izbu. Netýka sa to však tých, ktorí si oddelené spálne môžu dovoliť. Ak sa partneri rozhodnú pre spoločné spanie, môže jeden z nich pritom trpieť a nakoniec sa rozhodne proti druhému bojovať a výsledkom je separácia. Pocit odlúčenia môže potom silnieť v každodennom živote,“ hovorí.
„Ak partneri spia oddelene, ale strávia daždivú nedeľu spoločne na gauči, je to niečo iné než situácia toho páru, ktorý žije v atmosfére trvalého chladu. V niektorých prípadoch si partneri uvedomia, že sa ich vzťah v priebehu času zmenil. Vzťah trvajúci dlhé roky môže viesť k poklesu fyzickej príťažlivosti a u niektorých už sex nie je nevyhnutným prvkom. Je tu však aj možnosť dodať nové impulzy sexuálnemu životu v iných situáciách. Možností je veľa, pretože vo vzťahu partnerov pôsobí veľa faktorov a tie sa stále menia. Dôležité je, aby rozhodnutie vychádzalo skutočne od oboch partnerov. V niektorých prípadoch nepochybne hrá fyzické odlúčenie počas noci v neprospech sexuality a môže uhasiť posledné iskry už tak umierajúcej vášne. Spoločný spánok a spoločné stolovanie sú totiž z antropologického hľadiska dva delikátne a významné momenty, pretože v tých okamihoch ľudia zdieľajú svoju intimitu a ukazuje sa tu, akú k sebe vzájomne preukazujú dôveru,“ dodáva Jacopo Valli.
"O jedenástej večer si povieme dobrú noc a odchádzame každý na svoje lôžko. Nemohla som už vydržať jeho chrápanie. Než som sa rozhodla pre oddelené spálne, zažívala som peklo. V práci som sa rúcala a únavou sa sotva vliekla. Teraz je to rozhodne lepšie, aj z hľadiska sexu. Sme viac oddýchnutí a dokážeme si vychutnať intímne momenty aj mimo posteľ, " hovorí štyridsaťjedenročná Sonia.
„Pred spaním sme sa vždy hádali. Manžel sa potom rozhodol odísť spať do inej izby. Som z toho smutná a zmätená. Viem, že náš vzťah živorí a od tej doby, čo nespíme spoločne, je to ešte horšie. Už nemá v úmysle zmieriť sa. Predtým sme sa síce hádali, ale potom sme sa uzmierili. Dnes mám strašný pocit: je medzi nami vojna,“ uvádza tridsaťročná Paola.
„Sme spolu deväť rokov, milujeme sa, ale už nemáme potrebu sexu. Tak sme sa rozhodli pre oddelené spálne. Máme veľký dom, sme dobre situovaní a môžeme si to dovoliť. Sme šťastní aj bez sexu a vyhovuje nám to tak,“ vypovedá tridsaťšesťročná Tecla.
Teraz na teba nemám náladu. Častá pozície žien, ktoré sú neporovnateľne náladovejšie ako muži. „Môj partner si čítal v posteli až do druhej nadránom, nemohol som spať, pretože mi išlo svetlo do očí. Musím skoro vstávať, a tak sme sa rozhodli spať každý inde. Je nám spolu dobre a intímny vzťah veľmi dobre funguje. Ale v noci každý sám! Potom po ňom ešte viac túžim. Tak vzájomne rešpektujeme svoje požiadavky a nedávame si žiadne obmedzenia. Už tak nám ich spoločnosť ako páru gayov dáva viac ako dosť,“ hovorí tridsaťtriročný Michele, ktorý žije s rovnako starým Lucom.