Foto: Robert Hüttner, Pravda
V jedno neskoré letné popoludnie sa rozhodla.
Dlho sa prechádzala po meste, iba tak bezcieľne blúdila ulicami, lebo Gavin trénoval, niekde v Queense. Rozlúčila sa s Richardom Rubensteinom, keď dôkladne naplánovali mediálne výstupy starostu Bloomberga na september, a teraz pozorovala hlúčiky ľudí.
Všetci okolo nej sa smiali pri drinkoch, večerách, venčili svojich štvornohých miláčikov, telefonovali, textovali, ponáhľali sa niekam s plnými nákupnými taškami, boli krásni a šťastní. Už nemohla dlhšie čakať.
Niekde v Downtowne si vzala prvý voľný taxík a dala sa odviesť do Samovej kancelárie.
Odhodlaná.
Na dvadsiatom siedmom poschodí poprosila sekretárku, aby ju ohlásila u manžela.
„Samozrejme, pani Blaková, dáte si zatiaľ kávu alebo vodu?“
„Nie, vďaka, Mia,“ slušne odmietla Ariana.
Samovu sekretárku poznala už roky. Aj keď sa to zvyčajne na týchto postoch hemžilo výstavne krásnymi kusmi mladých, prevažne exotických žien, Mia bola udržiavaná päťdesiatnička, ktorá svojou lojalitou Samovi a firme dokazovala, že je jej nenahraditeľnou súčasťou.
„Pán Blake… teda Sam vás očakáva?“ spýtala sa vzápätí, keď sa opäť zjavila v Arianninej blízkosti.
„Prišla som neohlásene. Celý týždeň bol v Bostone, chcela som ho prekvapiť,“ usmiala sa na ňu Arianna.
„V Bostone?“ začudovala sa Mia, skôr ako si stihla uvedomiť, že sa asi preriekla.
Arianna na ženu pozrela a nemusela byť ani psychologičkou, aby spozorovala jej neistotu.
„Nebol v žiadnom Bostone, však?“
„Madam, prepáčte.“
Keby to bol jeden z tých výstavných exotických kusov, asi by zahabkal nejakú výhovorku, ale Mia, tá nie…
„Ďakujem, Mia, cestu poznám, nemusíš ma uvádzať.“
„Ako si želáte, madam.“
„Mia?“
„Madam?“
„Má Sam dnes ešte nejaké rokovania?“
„Nie.“
„Konferenčné hovory?“
„Nie, madam.“
„Prosím ťa, zariaď, aby nás nikto nevyrušoval, nezdržím ho dlho.“
„Spoľahnite sa.“
„Ďakujem.“
Arianna vošla do Samovej kancelárie bez zaklopania.
Hoci uňho v práci nebola už dlho, všetko bolo presne tak, ako si pamätala. Hnedý dubový stôl, na ňom sedemnásťpalcový MacBook Pro, sparťanský poriadok a dva veľké hnedé rámiky s fotografiami. Jedna z ich svadby a jedna z čias, keď bola Alexa bábätko.
Na oboch vyzerali spolu šťastní. Chvíľku podržala kľučku a neisto sa usmiala.
„Ahoj,“ povedala potichu manželovi.
„Ahoj. Čo tu robíš?“ odpovedal prekvapene.
Nedôverčivo na ňu hľadel spoza stola.
„Mohla som prísť pozrieť svojho nezvyčajne zaneprázdneného manžela, však?“
„Samozrejme, že si mohla, iba som si odvykol od tvojej prítomnosti.“
„Veď ty si pár nocí nespal doma, nie ja.“
„Unavuje ma cestovať tam a späť, zostal som v Bostone z pondelka na utorok a zo stredy na štvrtok.“
„Jasné, ibaže doma si nespal z utorka na stredu. Pozri, neprišla som sem kvôli tomu, aby som ťa spovedala.“
„Poď sem, sadni si na gauč,“ postavil sa očividne rozpačito a presunul sa ku koženému gauču. „Sam, ja…“ začala odhodlane a spýtavo pozerala na muža.
„Dáš si vodu alebo kávu?“
Bol nervóznejší ako zvyčajne, dokonca sa jej zdalo, že zostarol. Drobné vrásky okolo očí sa mu prehĺbili a na sluchách mal viac šedivých vlasov.
„Nie, ďakujem. Poprosila som Miu, aby nás nikto nevyrušoval.“
„No tak spusť, cítim, že ťa niečo trápi.“
„Teba nie?“ pomyslela si a nahlas povedala: „Áno.“
„Čo sa deje?“
„Ty,“ vyhŕklo z nej.
Jasne spozorovala, že Sam nasadzuje obrannú tvár, akoby niečo skrýval.
„Ja?“
„Respektíve ja.“
„Ty?“
„Vlastne my.“
„Arianna, rozprávaš trochu z cesty. V poslednom čase sa aj čudne správaš. Odmietaš ma. Všetko ti prekáža. Od tvojho príchodu z Floridy ťa nespoznávam.“
„Áno. Vieš, na Floride som veľa rozmýšľala. O nás, o živote, akým žijeme.“
„Na čo si prišla? Vždy si bola spokojná. Niečo sa azda zmenilo?“
„Prečo si nespal doma?“ spýtala sa priamo.
„Bol som v Bostone.“
„Neviem prečo, ale neverím ti,“ odvetila zlomene.
Mlčal.
„Nesľúbili sme si vernosť a že si nebudeme klamať?“
„Chcela si mi niečo povedať?“ vyhováral sa Sam.
„Vždy som bola spokojná, ale nikdy som nad tým nerozmýšľala. Brala som všetko, ako prišlo. Máme perfektný život, ale mňa už prestáva baviť pozlátka.“
„Nerozumiem ti. Bude oveľa jednoduchšie, ak prestaneš rozprávať v hádankách a povieš mi, o čo ide.“
„O nás, Sam. Ide o nás. Už mi rozumieš?“
„Nie.“
„Bože,“ povedala netrpezlivo.
Nevedela ho vystáť. Sam ju rozčuľoval už svojou prítomnosťou, ako sa hral na debilka.
„Podvádzaš ma?“ Prekvapil ju priamou otázkou. Dokonca sa jej zdalo, že vopred pripravenou.
„Klameš ma?“
„Budeme sa tu doťahovať o slovíčka? Odkedy si taká malicherná?“
„Dobre, začnem teda ja.“
„Tak podvádzaš?“
„Nenazvala by som to tak.“
„Prosím?“ zahučal jej manžel.
„Keby som ťa podvádzala, nesedela by som tu predsa teraz s tebou a nesnažila by som sa niečo riešiť.“
Sam bol viditeľne nervózny. Niečo ho žralo. Aj keď sa navonok zdalo, že žiarli, skôr niečo skrýval. Najlepšia obrana je však útok. Menil sa jej pred očami.
„Odpovedz mi, prosím, spala si s nejakým iným chlapom?“ zúfalo sa snažil o zdvorilosť.
„Nie, nespala. S tým nejakým iným chlapom som sa milovala.“ Slovo nejakým ironicky zdôraznila.
„Žartuješ, však?“
„Na priamu otázku priama odpoveď.“
Očervenel, potom zbledol a vzápätí znova očervenel. Krv sa mu nahrnula do tváre, na krku navrela žila a skôr, ako sa Arianna stihla spamätať, vylepil jej facku.
Jeho veľká ruka pristála na jej líci celou silou, otočilo jej hlavu, ale nevydala ani hláska.
Len tam sedela, rukou si šúchala červené líce, meravo naňho pozerala.
„To máš za svoju priamu odpoveď.“
„Reakcia hodná tvojho postavenia,“ povedala štipľavo.
Sam nelenil a spakruky jej vlepil ďalšiu facku na druhé líce. Pocítila, že jej rozbil peru. Presne na tom mieste, kde jej do nej predtým Gavin zahryzol.
„Poslúžil si si?“
„Zabijem ho. Kto to je?“
Chytil ju za obe ruky a začal ňou lomcovať. Sam agresivitu nepredstieral, videla ho už počas tých rokov nahnevaného, speneného, ale vždy sa vedel do istej miery kontrolovať alebo uvoľniť uzdu emóciám výdatnými dávkami alkoholu.
Teraz jej dychčal do tváre ako prasa, stískal jej ruky bolestivo vykrútené za chrbtom a neustále kričal: „Buď mi okamžite povieš, kto to je, alebo zabijem najprv teba,“ úplne sa prestal ovládať.
V hlave jej zapípali všetky kontrolky. Samove hrozby neboli len plané slová.
Andrea Coddington - Milovanie
Román Milovanie je zmesou vášne, lásky, vysnívaného života na pozadí toho reálneho, nevery, ktorá dávno prerástla do nekonvenčného vzťahu, neschopnosti rozhodnúť sa rozumom, poníženia a znášania dôsledkov, za ktoré môže bezhlavo zaľúbené srdce.
Milenecký trojuholník Arianny Blakovej sa zmenil na začarovaný kruh. Flirt s Gavinom Silarom už dávno nie je nevinný, manželstvo so Samom vôbec nie je perfektné. Násilie ju prekvapí tam, kde ho čakala najmenej. Vyvrcholenie tohto príbehu potvrdzuje, že v živote robíme rozhodnutia, s ktorými sa potom musíme naučiť žiť.
