
Nakoniec prišla domov pred polnocou. Unavená, ale príjemne osviežená Richardovou nenásilnou spoločnosťou, jeho briskným humorom a nadhľadom.
Ticho vošla do bytu a ešte tichšie do spálne, kde v studenom vzduchu a prítmí spal Sam. Na bruchu, s hlavou vytočenou na jednu stranu.
Prešla okolo neho, neodpustiac si iba jedno: „doriti“, keď potajomky, ako po celé roky ich spoločného jestvovania, stišovala klimatizáciu.
V kúpeľni sa odmaľovala, prezliekla do nočnej košele a šuchla sa k nemu na kraj postele. Chvíľu naňho hľadela, rozmýšľala, že už dávno mala navrhnúť oddelené spálne. Sam to vehementne odmietal.
Zrazu jej položil ruku na brucho.
Striaslo ju.
Všetko mala pripravené, chcela sa s ním v priebehu týždňa porozprávať, navrhnúť rozchod, preto ju jeho pohyb zastihol nepripravenú.
„Poď sem, pusa,“ ospalo jej stisol ľavý prsník.
„Nespíš?“
„Cítim tvoju vôňu. Už dávno som sa s tebou nepohral.“
„Nevolaj ma pusa!“
„Zabudol som. Čo také strašne dôležité sa deje, že na vlastnú ženu musím čakať skoro do polnoci?“ zamrmlal.
S hlavou stále otočenou na druhú stranu, pritiahol sa k nej bližšie.
Presne podľa jeho princípu – čo je doma, to sa počíta.
Arianna mlčala. Vedela, že v skutočnosti ho vôbec nezaujíma, čo celý deň robila. Nenapadlo jej, že si aj dnes bude uplatňovať nárok na splnenie manželských povinností, že vôbec bude ešte hore…
Pri predstave ich mechanického milovania, Samovho sebeckého odbavovania, sa jej v mysli okamžite vynoril Gavin. Vášeň, ktorou jej rozohrával celé telo, súzvučná zvonkohra ich spoločného chcenia, mladistvý smiech a jeho obyčajné mužské vzrušenie ju priťahovali.
„Tak čo, zajačik, rozdáme si to?“ Sam sa svižne otočil a zrazu nebol ani ospalý, ani nevládny.
„Zajačik je veľmi unavený, pretože sa toho deje naozaj dosť, a tu je zima ako na Aljaške,“ otočila sa mu chrbtom.
„Trochu ťa zahrejem,“ nedal sa odbiť.
„Dobrú noc,“ pritiahla si paplón až k brade a dúfala, že sa urazene otočí.
„O niečom si so mnou chcela hovoriť, nie? Môžeme sa rozprávať pri milovaní,“ šuchol sa k nej pod paplón tak, aby ho cítila na chrbte.
„My sa nemilujeme. Už dávno sa nemilujeme, my spolu len spíme. Teraz nemám energiu ani na jedno, ani druhé!“
„Prečo nechceš?“
„Nebuď ako malý. Nechcem, a hotovo. Daj mi pokoj,“ vyprskla nervózne.
„Prosím? Čo sa s tebou v poslednom čase deje?“ vypenil ohrdnutý Sam.
Konečne, pomyslela si.
„Nič zvláštne. Teraz už naozaj – dobrú noc.“
„Poser sa aj s tvojou dobrou nocou. Prestávaš ma baviť,“ demonštratívne sa od nej odtiahol, rukou ešte buchol do nočného stolíka, zahrešil a stíchol.
Unavene naňho pozrela: „Idem si ľahnúť do Alexinej izby. Ty si tu huč a mrzni sám,“ povedala nahnevane.
„Správaš sa divne. Choď, kam chceš, však ty zase prídeš,“ povedal Sam. Otočil sa na brucho, pridal na klimatizácii a nechal ju odísť.
„Debil,“ zasipela Arianna.
Našťastie ju už nepočul.
V dcérinej posteli zatvorila oči, v duchu prosiac spánok, aby ju vyslobodil a odniesol do ríše snov. Schúlená do klbka nakoniec zaspala nepokojným spánkom. V sne sa jej v rýchlom slede striedali obrazy Gavina, mrzáka z miamskej nemocnice s fantómovými bolesťami, ktorý ju za ním posielal, otca, ako sa miluje s exotickou neznámou, večne namrzenej mamy s našpúlenými ústami a Sama. Veľkého investičného právnika, ktorý spal vo vedľajšej spálni.
Presne vedela, že ráno sa zobudí dolámaná, pretože zvyšok noci sa v posteli len nepokojne prehadzovala. Vošla do spálne, až keď počula, že zabuchol dvere na byte.
Zostal po ňom len závan kolínskej v chodbe a v kúpeľni nedbalo odhodený mokrý uterák.
V ten večer ho doma videla naposledy.
Posledné slovo, ktoré svojmu mužovi povedala, bolo: „Debil.“
Nič, na čo by bola hrdá. Vždy si vravela, že sa musí naučiť trochu ovládať, neznižovať sa k jeho hrubosti. Neklesať na úroveň, keď hnev prerastie do nenávisti.
Sam Blake sa manželke ozýval sporadicky.
Stručnými správami ju informoval, že je v Bostone a zostane tam aj na noc, a potom na ďalšiu a ďalšiu.
V duchu sa smiala nad jeho naivitou. Sam sa domnieval, že Arianna ho po nociach vyčkáva doma, pritom ona čakala niekoho úplne iného. Pracovala od rána do večera, s Richardom si telefonovali, chodili na rýchle kávy do prvého Starbucksu, ktorý im padol do cesty podľa miesta určenia. V kancelárii na radnici bola celkom pokojná atmosféra. Aj jej mesto s ňou chvíľu spolupracovalo, nemusela zostávať dlho do noci, nebolo treba hasiť nijaké výnimočné škandály.
Ráno si vždy išla zabehať, aby si vyvetrala hlavu, aktivovala hormóny šťastia, počúvala svoju obľúbenú hudbu a pod teniskami cítila červený štrk. Už popoludní sa nevedela dočkať večera, keď bude s Gavinom.
Prestali sa skrývať.
Chodievali von, bezcieľne sa ruka v ruke prechádzali po meste, rozprávali sa o politike alebo komentovali nové oceľové stavby, ktoré vyrastali predovšetkým na oboch stranách Midtownu.
Boli v Madison Square Garden na koncerte Tima McGrawa a Faith Hill. Arianna si nikdy nemyslela, že country môže byť taká dojemná. Pri jednej pomalej pesničke stáli a spolu s preplneným hľadiskom spievali…
Nikdy si nebol taký krásny
ako včera v noci
pri svetlách mesta,
na prechádzke s priateľom,
usmievajúc sa na mesiac.
Jasné, že si ma vôbec nevidel…
Až teraz cítim tvoje – zbohom.
Potom plní dojmov nakúpili potraviny v neďalekom supermarkete FairWay – a Gavin jej uňho doma uvaril večeru.
Vždy prišla len v rifliach, ľahkej košeli a balerínkach. Mala rada, keď ju pri svojej výške schoval pod rameno alebo ju pevne držal za ruku. Niekedy sa jej zdalo, že sa o ňu skôr opiera, akoby nevládal chodiť, sem-tam ju dokonca požiadal, aby si oddýchli na lavičke.
Nič neriešili, nič neplánovali…
Ich bozky večer čo večer čoraz viac prezrádzali, že sú si súdení. Možno tá láska bola ukradnutá, priečila sa konvenciám, dobrému správaniu, ale bola perfektná.
A perfektná láska musí odpúšťať, nie ubližovať.
Ani jeden z nich už nebojoval. Arianna úmyselne odďaľovala moment, keď sa bude musieť postaviť pred Sama, a Gavin na ňu v ničom nenaliehal. Vdychoval vôňu jej vlasov, donekonečna sa na ňu vedel pozerať.
Nikdy jej nedovolil zaplatiť, pozýval ju na lacnú kórejskú polievku, americký hotdog alebo trojuholník pizze. Ráno jej nosil kávu a čerstvý koláč od Eliho Zabara.
On aj život boli vtedy úžasní.
Keď odchádzala, plná energie do ďalšieho dňa, odprevádzal ju bozkom a do ucha jej šepkal: „Večer ťa budem čakať.“
Arianna sa k nemu každý večer vrátila.
Andrea Coddington - Milovanie
Román Milovanie je zmesou vášne, lásky, vysnívaného života na pozadí toho reálneho, nevery, ktorá dávno prerástla do nekonvenčného vzťahu, neschopnosti rozhodnúť sa rozumom, poníženia a znášania dôsledkov, za ktoré môže bezhlavo zaľúbené srdce.
Milenecký trojuholník Arianny Blakovej sa zmenil na začarovaný kruh. Flirt s Gavinom Silarom už dávno nie je nevinný, manželstvo so Samom vôbec nie je perfektné. Násilie ju prekvapí tam, kde ho čakala najmenej. Vyvrcholenie tohto príbehu potvrdzuje, že v živote robíme rozhodnutia, s ktorými sa potom musíme naučiť žiť.
