
Nechala ho, nech sa na ňu vrhne, stŕha z nej prepotené tepláky, športovú podprsenku a z nôh stiahne ružové adidasky s monogramom. Dostala ich na posledné narodeniny od Bloomberga. Od svojho šéfa, s ktorým spoločne bojovali proti tomuto.
Proti násiliu.
Pri Gavinovom zlovestnom smiechu si Arianna uvedomila, že vo veľkej väčšine prípadov násilník svoju obeť pozná…
Že aj ona je v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Jej hlas, celkom opantaný panikou, stíchol. Až po chvíli prišla trochu k sebe a iba ticho zaprosíklala: „Pusť ma.“
„Nie! Páči sa mi, keď prosíš!“
„Prosím ťa, pusť ma.“
„Bojím sa ťa.“
Vtom ju Gavin pustil a prekvapene na ňu pozrel. Do dlaní jej chytil odvrátenú hlavu. Stupňovalo sa v nej vzrušenie, panika a zároveň strach.
„Myslel som, že sa hráme. Nevedel som, že ti naháňam hrôzu,“ povedal mierne.
Ustúpil, hlavu jej stále chlácholivo držal, hladkal ju po vlasoch.
„Som unavená. Dnes sme na rokovaní hovorili o všelijakých znásilneniach, zlialo sa mi to dokopy.“
„Panebože! Nikdy by som ti nič neurobil! Čo si vôbec o mne myslíš?“
„Prepáč.“
„Mám v pláne s tebou robiť tie najneslušnejšie veci, ale báť sa ma nemusíš.“
Zvalil sa na ňu jemne, prevrátil ju na chrbát, aby ležali proti sebe. Úplne povolil zovretie. Pozeral na ňu veľkými hnedými očami a ona v nich videla presne to isté, čo vtedy. V jeho očiach nebola len fyzická láska, ale cit, ktorý nápadne pripomínal lásku naozajstnú… Teraz objala ona jeho.
„Neprišla som kvôli, kvôli tomuto…“ povedala nahlas.
„Viem. Ani ja ťa nechcem iba do postele. Povedal som ti, že chcem s tebou žiť. Myslím, že som ti to povedal už počas našej prvej spoločnej noci. Dobre, netvárme sa, že všetko bolo hneď také osudové a vážne, ale teraz som si v tom tvrdení úplne istý.“
„Aj ja s tebou,“ zašepkala.
Gavin sa usmial, rukou jej pomaly prešiel z vlasov cez šiju a prsia k bruchu. Hladkal ju, tešil sa s ňou.
„Môžem ťa pobozkať?“ spýtal sa žartovne, lebo cítil, že Ariannino telo sa postupne uvoľňuje.
„Musíš.“
„Zvláštna žena. Ešte pred sekundou som ťa strašil a teraz mám silné podozrenie, že chceš niečo úplne iné,“ zasmial sa.
Rukou jej ťahavo prešiel po vnútrajšku. Zavzdychala. Ležala v jeho rukách nahá, spotená a vzrušená, ale aj bezbranná a oddaná. Stáli jej chĺpky aj bradavky. Vybičované telo sa po rokoch povinných jázd so Samom nevedelo nabažiť Gavinovho láskania.
Ostýchala sa. Gavin ju pozoroval, ako si užíva s doširoka otvorenými očami. Jeho ruka s mozoľmi od golfových palíc na dlaniach ju drsne hladkala po celom tele. Nad hlavou jej pri posteli hučala jedna z tých starých kvapkajúcich klimatizácií.
Vnútro jej panikovalo, už nechcela, aby prestal, naopak, želala si, aby jej ukázal čoraz viac a aby neskončil priveľmi rýchlo.
Prestal ju ískať v najnevhodnejšom momente. Bola len malilinký krôčik od vyvrcholenia, na úzkej hranici slasti, ktorú Gavin vedel agonizujúco predlžovať.
Potmehúdsky sa usmial: „Takže nechceš, však?“
„Chcem,“ vydýchla.
„Si moja! Rozumieš tomu už konečne?“
„Prosím!“
„Prosíš, aby som prestal, alebo aby som pokračoval?“
„Aby si pokračoval,“ zašepkala.
Gavin ju prevrátil na brucho a vnikol do nej.
Opatrne. Nežne. Láskavo a hravo.
„Čo, preboha, robíš?“
„Ukazujem ti nebo,“ chlapčensky sa na ňu usmial.
„A ja sa vždy dotýkam hviezd. Hovoria, že v živote je zadarmo len smrť. Som zvedavá, čo budem musieť zaplatiť za teba,“ povedala.
„Pšššt… Za mňa si už zaplatila,“ dal jej prst na pery.
„Pekne prehni chrbát. Tak, ešte viac,“ celou silou dlane ju v krížoch tlačil k posteli a druhou rukou ju opäť začal hladkať.
Ariannu striaslo. Nepoznaný pocit rozkoše a niečoho zvláštneho, akéhosi nutkania a pocitu zbavenia vlastnej vôle ju poháňal smerom k nemu a len k tomu, aby mu vyhovela.
„Bože,“ vzdychla.
Prebleskla jej hlavou otcova veta, ktorú jej ako malej často hovorieval: Buď opatrná vo svojich túžbach, všetky sa ti splnia.
Arianna túžila, aby ju Gavin pomiloval.
Nežne a láskavo.
Jemne, a predsa silno.
N-e-z-a-b-u-d-n-u-t-e-ľ-n-e.
Navzájom sa dobre dopĺňali.
Nejazdil v nej divoko, nešmýkal sa diabolsky, dával pozor, virtuózne jej dovolil, aby určovala tempo, dlaňami ju len trochu pridržiaval a prirážal do nej. Rukami žmolila konce paplóna, hlavu si zaborila do vankúša, aspoň trochu tlmil jej stony.
„Si fantastická,“ skríkol Gavin vo chvíli, keď sa na ňu v kŕči vyvrcholenia zvalil.
Vyznelo to smiešne. Detinsky. Nesprávne. Vzrušujúco. Tak inak. Neskutočne. Vytrhnuto z reality a zo všetkého, čo doteraz poznala.
Gavin jej rukou odhrnul vlasy z tváre, pozeral na ňu prižmúrenými očami a pobozkal ju.
Iba sa usmiala na znamenie, že všetkému rozumie, silno potiahla nosom, ale ani tak nezabránila neposlušným slzám.
On ich pochopil ako slzy rozkoše.
Ona vedela, že sú to slzy, ktoré znamenajú veľa. Nešlo len o fyzické uspokojenie.
Ariannu prevalcoval pocit lásky.
Ešte chvíľu nepohnuto ležali na bruchu, slastne unavení, s nohami prepletenými. Obom sa im postupne upokojoval dych.
Zmáhala ju malátnosť, keby zavrela oči, bola by – po prebdenej noci – určite zaspala. Už aj tak trochu panikovala, že má byť na radnici, že jej nezvoní telefón a niečo dôležité sa deje bez nej.
Čas s Gavinom letel.
Odložila mu ruku, ktorú mal akoby mimochodom položenú na jej chrbte, vyvliekla sa z ľudského klbka a po prstoch prešla do kúpeľne. Chcela si prečesať rozstrapatené vlasy, opláchnuť tvár. Na perách mala stále hravý úsmev milovanej ženy.
Gavin sa na posteli ani nepohol.
Vyzeral zvláštne zraniteľný.
Ubolený.
Automaticky otvorila úzku zrkadlovú skrinku nad umývadlom, hľadala kefu na vlasy. Medzi niekoľkými tubami krémov na ruky, fľaštičkami s advilom a dvoma zubnými pastami zbadala neotvorený balíček kondómov.
Na chvíľu sa jej silno rozbúchalo srdce, potom skrinku zatvorila, pozerala na seba splašene do zrkadla a znovu ju otvorila.
„Doriti,“ precedila cez zuby.
Arianne sa triasli ruky, ale napriek tomu pátrala ďalej. V zrkadle už nič zaujímavé nenašla, vzala škatuľku, zabalila ju do toaletného papiera a hodila do odpadkového koša.
„Už ich nebudeš potrebovať,“ povedala sama sebe v zrkadle.
Máš, čo si si želal, či si v tom bol opatrný alebo nie. Budem len tvoja…
Andrea Coddington - Milovanie
Román Milovanie je zmesou vášne, lásky, vysnívaného života na pozadí toho reálneho, nevery, ktorá dávno prerástla do nekonvenčného vzťahu, neschopnosti rozhodnúť sa rozumom, poníženia a znášania dôsledkov, za ktoré môže bezhlavo zaľúbené srdce.
Milenecký trojuholník Arianny Blakovej sa zmenil na začarovaný kruh. Flirt s Gavinom Silarom už dávno nie je nevinný, manželstvo so Samom vôbec nie je perfektné. Násilie ju prekvapí tam, kde ho čakala najmenej. Vyvrcholenie tohto príbehu potvrdzuje, že v živote robíme rozhodnutia, s ktorými sa potom musíme naučiť žiť.
