
Čo majú všetci s tým to je dobre? spýtala sa v duchu.
Arianna počkala, kým páni, okrem Richarda, vyjdú z rokovačky. Sedel na stoličke, niečo si ťukal do telefónu. Aj on vyčkával, aby s ňou mohol byť aspoň chvíľu sám.
„Tak čo, spokojný, drahý zanietený a nečítaný?“
„A ty? Tá, ktorá sa nikdy neozve, to má teraz príkazom,“ uchechtol sa Richard.
„Teším sa. Dnes večer odo mňa očakávaj prvý report. Pracujem ako švajčiarske hodinky.“
„Je to o tebe známe. Bloomberg je šťastný muž a Sam ešte šťastnejší.“
Adrianna mu srdečne potriasla rukou. „To je dobre, zanietený a nečítaný.“
„To je veľmi dobre, tá, ktorá sa nikdy neozve.“
Arianna sa úprimne tešila zo spolupráce s Rubensteinovcami. Nikto iný nekráčal vodami imidžových záležitostí tak graciózne ako oni. Zastupovali všetkých: barbadoskú divu Rihannu, keď ju zmlátil Chris Brown, Naomi Campbell, keď dokopala svoju asistentku, Trumpa pri všetkých jeho bankrotoch a zázračných znovuzrodeniach, Yankees, keď vyhrávali a každý ich miloval, a aj keď prehrávali a lásky sa im ušlo už pomenej. NHL, nemocnice, Roberta De Nira, politikov, banky, Beyoncé… a teraz konečne aj mesto, ktoré všetci spoločne milovali.
Richard bol príjemným osviežením v rýchlom svete sterilných sivých oblekov, hodvábnych košieľ, trojdimenzionálnych vzťahov, čoraz menších a tenších telefónov a čoraz vyšších a štíhlejších asistentiek. Vymykal sa z radov uniformného kancelárskeho života najvyšších poschodí manhattanských mrakodrapov.
Nebol upätý ako Sam, a už vôbec nie majetnícky či prvoplánovo sebavedomý, ani živočíšny ako Gavin, navyše, bol z jej sveta.
Pri spomienke na Gavina jej telom okamžite prebehla iskra.
Ty to nedokážeš, hovoril jej vnútorný hlas.
Neodstrihneš sa od neho.
Nebudeš vedieť žiť so Samom s myšlienkou, že ten druhý dýcha a čaká ťa len niekoľko blokov severne od tvojho bytu.
Míting sa skončil oveľa skôr, ako očakávala, všetko išlo až prekvapivo hladko. Aj v príjemnom chlade klimatizácie jej bolo jasné, že v meste začína pulzovať neznesiteľná horúčava.
V kancelárii mohla pokojne zostať až do večera, nič dôležité okrem otvárania pošty a reportu pre Richarda nemala naplánované.
Rozhodla sa rýchlo. Konečne pretrhla nalinkovanú sieť povinností a uvoľnila cestu spontánnosti. Taxíkom, tentoraz s vôňou boršču a so zavalitým šoférom so sklenými očami, sa odviezla naprieč ostrovom. V mramorovej recepcii sa s letmým úsmevom na tvári pristavila pri Georgeovi.
„Pani Blaková?“
„Pôjdem si predsa len zabehať, aby som mala pekný deň.“
„Dobre to dopadlo, však?“
„Vynikajúco. Vždy ma prekvapíš, lebo sa o všetko zaujímaš.“
„Musím vám povedať, že som mal nejakú hlúpu predtuchu, že dnes sa vám stane niečo zlé. Asi preto, lebo ste neboli behať. Je to váš rituál šťastia. Už som si zvykol, že vás ráno najprv odprevádzam do parku, až potom do práce.“
„Nič sa nestane, iba to dnes trochu otočíme. Najprv práca, potom beh a potom zase práca,“ presviedčala ho s ľahkosťou v hlase.
„Musíte trochu aj oddychovať, pani Blaková,“ zamračil sa vrátnik.
„Máš pravdu, idem si po svoj rituál šťastia, tam si oddýchnem,“ povedala Arianna.
„Neberte ma vážne. Som len starý sentimentálny blázon,“ povedal George žartovne.
„Ktorý mi robí dobrú náladu,“ žmurkla naňho a výťahom sa vyviezla nahor.
Rýchlo sa prezliekla. O päť minút bola znova na recepcii – v šortkách, športovej podprsenke a ružových adidaskách s monogramom.
Ipod tradične nastavený na jej obľúbenú hudbu.
Rezko prebehla okolo Bloombergovej rezidencie.
Starosta býval na rovnakej ulici ako Blakovci. Neodolala, napriek tomu, že tadiaľ denne prechádzala, na chvíľu zastala a pozrela mu do okien. Pracovňu mal obrátenú do ulice a okná, unissimo so všetkými ostatnými, vyzerali celkom bez života.
Zdanie klame. Diali sa za nimi veľké veci. Podpisovali sa zmluvy, uzatvárali dohody, ľudia sa milovali alebo hádali, rodili sa deti, zomierali starci. Všetko schované v intimite múrov, medzi štyrmi očami, aby aktéri náhodou neboli vyrušení. Výstupy sa na verejnosť dostávali ľahko, stačil predsa jeden klik, nápis na nástenke, pár heslovitých slov narýchlo naťukaných do mobilnej aplikácie mikroblogovacej siete.
Bloomberg ovládal svet sociálnych médií dokonale, nonstop bol na dosah a nedostupný zároveň. Na svoju oficiálnu facebookovú stránku denne pridával pozitívne správy o mladých nádejach v štátnych školách, nových programoch na recyklovanie odpadu, cyklistických trasách naprieč Manhattanom, zákaze zbraní.
Veril, že osud planéty, krajiny, mesta je v rukách jednotlivcov, veril v dobro a v neposlednom rade trochu morbídne veril, že jediné, čo je na tomto svete zadarmo, je smrť.
Arianna prešla z Madison Avenue smerom na Piatu, potom severne po rozpálenej Museum Mile, okolo Guggenheimovho múzea.
V Central Parku bola takmer úplne sama.
V jedinej oáze zelene a tône v srdci rozhorúčenej betónovo-asfaltovej džungle jej spoločnosť robilo len pár podobných šialencov, ktorí si, rovnako ako ona, aj napriek horúčave a vlhkosti vzduchu nedali s behaním pokoj.
Bez rozcvičky šprintovala po štrkovom bežeckom ovále okolo Rezervoára Jackie Kennedyovej, hudba v slúchadlách prehlušovala ozvenu dopadajúcich tenisiek a jej vlastného dychu.
Nemohla naňho prestať myslieť.
Rytmicky bežala oproti spaľujúcemu slnku a spomienkam na neodbytného spolucestujúceho, ktorý sa znenazdajky objavil na palube poloprázdneho lietadla, keď na Deň nezávislosti narýchlo odletela z New Yorku na Floridu za chorým otcom.
Z neznámeho sa stal úžasný, priam fatálny milenec.
Gavin bol v jej očiach krásny, dobrý, vnímavý, mužný, nežný a drsný zároveň. Bol taký, ktorý sa zjavuje nečakane, a aj keď to vyzerá na chvíľu, od prvého momentu je jasné, že je to na celý život.
S ním si zrazu vedela predstaviť všetko a bez neho takmer nič.
S ním sa chcela smiať.
V jeho náručí chcela stará a zošúverená, kdesi na pláži, zomrieť…
Memento ich prvého milovania, jeho vzdychov, vône, smiechu, jeho rukolapnej a vždy pripravenej túžby, jeho nenásytnosti, sa striedalo s obrazmi divého milovania v malom lacnom byte na východnej strane mesta alebo v bungalove pre služobníctvo v New Jersey.
Milovania, pri ktorom sa strácala v silnom prirážaní mužského tela a ešte viac vo svojej znovuobjavenej chuti. Radosti z rozkoše. Vlastnej, lebo sa jej nevedela nabažiť a nikdy si nepredstavovala, že môže byť taká dobrá, ale predovšetkým Gavinovej, pretože mu ju chcela dopriať, dať, byť jej jediným zdrojom.
Milovania, pri ktorom si želala, aby sa neskončilo, a keď z neho precitla v jeho náručí, chcela ho zas.
Nenásytne a bez rozmýšľania.
V ich veku nešlo už len o nezmyselné búšenie a výbuchy hormónov. Láskavé a zručné Gavinove ruky vedeli predlžovať agóniu chcenia, ich spoločné vyvrcholenia považovala za umelecké dielo a vždy, keď si na ktorékoľvek z nich spomenula, telom jej prešiel elektrizujúci šok. Aj teraz.
Nezaujímalo ju jeho bezvýznamné postavenie v spoločenskej hierarchii, prehliadala jeho chudobu, nevšímala si jeho lenivosť, nepátrala po jeho minulosti, netušila dokonca ani, či má platnú zdravotnú poistku. Chcela ho milovať, byť ním chránená a ochraňovať ho.
Gavin Silar sa stal centrom Arianninho vesmíru a priťahoval ju nebezpečnou, zničujúcou silou.
Bol tu však ešte druhý muž, s ktorým mala rozohratú partiu.
Sam Blake, jej manžel.
Andrea Coddington - Milovanie
Román Milovanie je zmesou vášne, lásky, vysnívaného života na pozadí toho reálneho, nevery, ktorá dávno prerástla do nekonvenčného vzťahu, neschopnosti rozhodnúť sa rozumom, poníženia a znášania dôsledkov, za ktoré môže bezhlavo zaľúbené srdce.
Milenecký trojuholník Arianny Blakovej sa zmenil na začarovaný kruh. Flirt s Gavinom Silarom už dávno nie je nevinný, manželstvo so Samom vôbec nie je perfektné. Násilie ju prekvapí tam, kde ho čakala najmenej. Vyvrcholenie tohto príbehu potvrdzuje, že v živote robíme rozhodnutia, s ktorými sa potom musíme naučiť žiť.
