
Vzduch v byte Blakovcov na severovýchodnom rohu Sedemdesiatej deviatej ulice a Madison Avenue bol čistý, verbenový.
Arianna neochotne vyliezla z postele. Chystala sa pod sprchu, aby sa pripravila na dôležité stretnutie s Mikom Bloombergom a celou suitou newyorských mocných. Nemohla si dovoliť už ani minútu rozjímania nad Gavinom. Kolegyňa Penny pragmaticky kľúčový míting dňa zvolala na pol deviatu ráno.
Na radnici dobre vedeli, že starosta má rána rád.
Jeden z najbohatších mužov sveta prichádzal do práce často prvý, vždy čerstvo oholený, a pešo. Chronický introvert, ktorému boli cudzí bližší ako jeho vlastní, vyžadoval od podriadených sparťanskú disciplínu. Bez teatrálneho búchania do stola, navretých žíl na krku, s jeho typickým šepotavým prejavom.
Bol koniec augusta, zvyčajne ešte lenivý prázdninový čas, uhorková sezóna aj pre novinárov, ktorí v lete hibernovali. V meste sa však diali znepokojujúce veci. Pokladnica bola prázdna, ekonomika, biznis aj turizmus stagnovali a bezpečnosť sa radným pánom rúcala pod rukami ako domček z karát.
Bloomberg sa rozhodol, že lepšie vykreslenie obrazu mesta si musí na pomoc prizvať kráľa vytvárania pozitívneho imidžu, Howarda Rubensteina.
Všetci zainteresovaní vedeli, že starostovi tečie do topánok. Nebál sa o svoje miesto, o svoj život ani o svoj príjem, ale o svoj sen. O svoj New York. Rubensteina, najväčšieho mogula operujúceho verejnou mienkou na svete, dovtedy odmietal pre jeho náklonnosť k predchádzajúcemu starostovi Rudymu Gulianimu.
Arianna, Bloombergova pravá ruka, sivá eminencia mestskej radnice za Rubensteinovcov agitovala už dávnejšie. So synmi starého pána sa dobre poznala.
Steven, uhladený muž v jej veku, bol otcovým nástupcom a pravou rukou v riadení firmy, ktorá pyšne niesla meno Rubenstein.
Richard bol čiernou ovcou rodiny. Nekonvenčný, nevydarený týpek. Bola s ním sranda a napriek tomu, že si založil vlastnú firmu, stále ťažil z otcovho mena.
Poznali sa odmala.
Bol taký skaderuka-skadenoha, silné dioptrie, načúvací strojček v uchu a megaego škaredého chlapa. Podľa tradície si zobral dievča z dobrej brooklynskej židovskej rodiny. Poctivé, pobožné, úctivé dievča, ktoré rodilo deti a nepchalo nos do mužských záležitostí. Ako aj jeho brat Steven a sestra Roni. Asi by tak urobil aj nebohý brat David, keby nebol umrel na nádor na mozgu.
Obliekla si bledé jednoduché konzervatívne šaty s dlhým zipsom na chrbte, doplnila ich zatvorenými lodičkami rovnakej farby a fejkovou pestrofarebnou šatkou, ktorú si pred pár týždňami kúpila v Miami, aby zakryla Gavinove cucfleky.
Z kávy si len odchlipla, chcela byť na mieste včas.
„Dobré ráno, George,“ pozdravila vrátnika na recepcii.
„Dobré ráno, pani Blaková. Krásna ako vždy.“
„Ty si najvytrvalejší lichotník na svete,“ usmiala sa naňho Arianna.
„Ale nie. Dnes nebeháte?“
„Dnes behám na iných tratiach, George. Drž mi palce. Stopneš mi taxík, prosím ťa?“
„Pre vás všetko, pani Blaková,“ uklonil sa jej.
Arianna mala Georgea veľmi rada. Bol to prvý človek, ktorého videla, keď si s realitným maklérom prišla pozrieť jej vysnívaný apartmán v Upper East Side. Odvtedy ho vídala takmer každý deň. Napriek vysokému veku svižne vyskočil na ulicu a pískal na okoloidúce taxíky na zlatej píšťalke, ktorú mu Arianna darovala raz na narodeniny. George mal dobré spôsoby, bol prirodzene úslužný, iba v bitke o newyorský taxík sa zmenil na grobiana z ulice, ktorý nemá problém štuchať do áut dlhým dáždnikom, vystrčeným prostredníkom častovať iných vrátnikov a šoférov všetkých možných farieb a národností.
Keď pristavil prvý voľný, netradične neobitý, žltý taxík, otvoril zadné dvere. Galantne jej pomohol nastúpiť.
„Idete do práce?“ spýtal sa, aby mužovi v turbane za volantom nadiktoval adresu.
„Áno, ale na iné miesto určenia. Vieš, kľúčový míting,“ žmurkla naňho.
„Kam to bude?“
„Päťdesiata štvrtá a Šiesta avenue, budova hneď pri Hiltone. Ďakujem, George, želám ti pekný deň.“
„Aj vám, pani Blaková, a zlomte väz,“ odžmurkol jej.
Taxikárovi pre istotu povýšenecky zopakoval adresu. Kto je na Manhattane viac ako livrejovaný vrátnik z Park Avenue?
Po desiatich minútach strávených v taxíku s vôňou karí a santalových tyčiniek vošla Arianna do roky sa nemeniaceho kráľovstva rubensteinovskej rodiny ako prvá.
Na recepcii ju privítala extrémne štíhla, výstavne krásna, mladučká asistentka s vlasmi čiernymi ako žúžoľ a socha Howardovho otca v nadživotnej veľkosti.
Vo výťahu pocítila staré známe chvenie z pracovného stresu. Jedine pri záležitostiach, ktoré určovali osud jej mesta, nemyslela na Gavina. Aj tak sa rukou mimovoľne dotkla šatky, ktorá už na krku neskrývala žiadne modročervené tajomstvá. Iba jej ho pripomínala.
Si výborne pripravená, uisťovala sa v duchu.
Za mesto mal prísť starosta Bloomberg a najvyšší policajný komisár Raymond Kelly. Rubensteinovci si na druhú stranu stola zasadnú v plnej sile – otec Howard so synmi Stevenom a Richardom. Vstúpila do rokovacej miestnosti s presklenou stenou s panoramatickým výhľadom na Museum of Modern Art.
„Dobré ráno, tá, ktorá sa nikdy neozve,“ pozdravil ju odo dverí Richard.
„Dobré ráno, zanietený a nečítaný,“ odpovedala s úsmevom.
„Arianna, kurník… Prepáč, vyzeráš vynikajúco.“
„Ďakujem, ani ty nie si na zahodenie.“
Všimla si, že postavu už nemá takú neforemnú ako kedysi, z ucha zmizol strojček, z očí okuliare.
„Ako sa máš, dievča? Nevidel som ťa celú večnosť. Poď dať pusu starému vlkovi,“ usmieval sa na ňu Richard.
Rokmi mu pribudli vrásky a zredli tmavé vlasy, ale nesmelý, chlapčenský úsmev mu zostal. Aj jeho milá neohrabanosť.
Arianna ho vďačne objala. V nudnosti šedivých oblekov a vážnych tvárí, ktoré o chvíľu nastúpia do boja, aby zachránili dobrý imidž pieskoviska bohatých, bol Richard príjemným osviežením.
„Ujde to. A ty?“
„Tiež to ujde. Rozviedol som sa.“ V očiach mu hralo šibalstvo.
„Vážne? To mi je ľúto. Čo sa stalo?“
„Som ženatý s robotou a moja to už nezniesla.“
„Nezvyčajné,“ povedala Arianna prekvapene.
Dobré židovské dievčatá sa so svojimi dobrými židovskými chlapcami nerozvádzali. Už vôbec nie kvôli práci.
„Vieš, že kašlem na nezmyselné tradície. Nakoniec, moja žena nebola žiadne neviniatko,“ uškrnul sa Richard.
„Odkedy si sám? Je toto možné? Všetko na svete dáš do novín presne, ako chceš, a svoje súkromie si ustrážiš, že aj ja, ktorá o všetkom viem, o tomto neviem?“
Richard sa na ňu usmial: „Kto povedal, že som sám?“
„Aha, jasné. Mohlo mi dôjsť, že plejboj tvojej triedy nebude sám.“
„Rád sa hrám. Držím tak všetkých dôležitejších než dôležitých v šachu. Poď so mnou niekedy na pivo, zavalím ťa šťavnatými detailmi.“
„Nechaj si svoje tajomstvá,“ odpovedala s miernou grimasou.
„Ale na pivo by som s tebou niekedy aj tak rád zašiel.“
„Niekedy.“
„Ako sa máš ty so Samom? Stále dobre?“
„Stále dobre,“ trochu sa začervenala.
Richard z nej vycítil neistotu. Jemne jej položil ruku na plece: „Kávu?“
„Rada, ďakujem.“
„Tak poďme riešiť veľké veci. Tá, ktorá sa nikdy neozve,“ mrkol na znamenie, že obe delegácie prichádzajú.
„Dobré ráno, Arianna, Richard.“ Bloomberg vošiel v letnom obleku a košeli bez kravaty. Spolu s ním závan jeho obľúbenej kolínskej, pri ktorej si okamžite vybavila Gavinovu podmaňujúcu, neznačkovú vôňu.
Ani channel, ani boss… parfum namiešaný v jednom z ajurvédskych centier kdesi v Brooklyne. Za primátorom prišli v tesnom závese Raymond Kelly a postupne aj Howard a Steven Rubensteinovci. Všetci páni sa zdvorilo pozdravili, na nosy nasadili dioptrické okuliare a na tváre smrteľne vážne výrazy. Adekvátne situácii.
Dve mladé asistentky, opäť výstavné kusy v obtiahnutých letných šatách, nahladko učesaných vlasoch, s minimálnym mejkapom na bezchybných tvárach a vo vražedne vysokých lodičkách na krásne štíhlych dlhých nohách, im ponúkli kávu alebo vodu. V tichosti sa vyparili z rokovačky.
Arianna ich mimovoľne vyprevádzala obdivným pohľadom. Neuniklo jej jemné pohŕdanie, ktorým ju obe počastovali, keď pohľadom zhodnotili jej lacnú šatku.
Rýchlo sa usadila po Bloombergovej pravici, šatku si dotknuto dala dolu, nenápadne ju šuchla do kabelky.
„Toto nie je štýl niekoho v tvojom postavení,“ vybavili sa jej v hlave mamine slová a presne to isté pohŕdanie v očiach, keď do sterilnej nemocničnej izby v Miami priniesla pach Gavina Silara.
Panebože, nedokážem sa na nič sústrediť…
Andrea Coddington - Milovanie
Román Milovanie je zmesou vášne, lásky, vysnívaného života na pozadí toho reálneho, nevery, ktorá dávno prerástla do nekonvenčného vzťahu, neschopnosti rozhodnúť sa rozumom, poníženia a znášania dôsledkov, za ktoré môže bezhlavo zaľúbené srdce.
Milenecký trojuholník Arianny Blakovej sa zmenil na začarovaný kruh. Flirt s Gavinom Silarom už dávno nie je nevinný, manželstvo so Samom vôbec nie je perfektné. Násilie ju prekvapí tam, kde ho čakala najmenej. Vyvrcholenie tohto príbehu potvrdzuje, že v živote robíme rozhodnutia, s ktorými sa potom musíme naučiť žiť.
