„Uvažovala som o tom, že by som asi chcela ísť na vysokú školu, alebo kamsi do zahraničia. Vedela som totižto, že v mojej rodnej dedine ma šťastie asi nečaká. Len som stále nemala predstavu, čo by som vlastne chcela a najhoršie bolo, že ani odvahu,“ priblížila 25-ročná Alena, čo v tom čase prežívala.
Keď ju v jednu lenivú nedeľu vytiahla kamarátka večer do baru, kam chodievali inak bežne, ani vo sne by jej nenapadlo, že práve tam ju niekto bude čakať. Jej osudový muž, ktorý ju už nikdy neopustí. „Čakal na mňa v tlupe anglických turistov. Po čase si prisadli k nám, ešte našťastie kamarátka vedela po anglicky,“ opísala.
Začiatky vraj boli viac ako ťažké. „Ja som ho nechcela vôbec, zaprisahala som sa, že žiadneho cudzinca nikdy nechcem, že moja budúcnosť je tu na Slovensku,“ povedala. Hoci sa to zdalo viac ako neuveriteľné, dohodli sa rukami-nohami na tom, že za ním príde do Anglicka. „Písal mi maily, ktoré mi prekladala kamarátka. O tom, že som jeho osudová láska a myslí to so mnou smrteľne vážne.“
To, čo predtým vyzeralo ako rozprávka, sa však stalo skutočnosťou. „Povedala som si, že letenka do Londýna stojí len sto eur, tak keby som sa aj mala vrátiť o tri dni, nebudem to predsa ľutovať,“ povedala ďalej žena, ktorá išla do Londýna s tým, že po anglicky ani nevedela ceknúť. „A rozmýšľala som, či je vôbec možný taký vzťah – veď sa nevieme dohovoriť.“
Začiatok vraj bol ako v nemom filme. No ukázalo sa, že Angličan to s ňou skutočne myslí vážne. "To, že sme sa spočiatku vôbec nedokázali dohovoriť, náš vzťah len posilnilo. Cítil sa v mojom živote veľmi mimoriadne, pretože to bol on, kto ma naučil po anglicky. Zhodnotila, že nič silnejšie v živote nezažila.
„To bol veľmi čudný vzťah, ale vydržal. Pol roka ma nechal doma, dbal na to, aby som sa naučila poriadne po anglicky. Ale my sme sa učili všetko od začiatku, toto je lyžička, I love you, ďakujem a podobne. Veľmi nás to stmelilo, hlavne, keď videl ten pokrok, ako to postupovalo. Veľmi sme sa do seba zamilovali a z Anglicka som už neodišla – iba na prázdniny.“