Občas je komplikovaný aj rozchod, z ktorého sme potrebovali ujsť. „Ja som sa s ním rozišla, liezol mi na nervy, stále sedel len doma na gauči, nikam sa mu nechcelo chodiť. Načo mi mal byť taký partner,“ pýta sa 25-ročná Simona, ktorá si s ním nevedela predstaviť dieťa. Takže vzťah nikam nesmeroval. „Zbytočne sme to naťahovali,“ zhodnotila. Hoci spolu ťahali hypotéku, mali spoločných priateľov a robili dokonca v jednej firme, v ničom nevidela prekážku. Vzťah nemilosrdne ukončila. Napriek tomu však mala po čase závrate.
„Bolo mi ho ľúto, mala som výčitky svedomia a dokonca som sa začala cítiť osamelo. Ani s jedným pocitom som nerátala,“ zdôverila sa. Do toho ju bývalý partner začal psychicky vydierať, čo situáciu neuľahčovalo, práve naopak. Jednoducho, aj keď bola iniciátorka rozchodu, prežívala ho rovnako zle ako bývalý partner, ak nie ešte horšie. Pribrala desať kíl a nevedela sa ich zbaviť. A ešte aj mala občas pocit, že to chce všetko späť.
Trvalo jej neuveriteľných päť mesiacov, kým opäť začala dýchať. Že je dobre, nespozorovala len podľa toho, že sa neprebúdza s plačom a opäť ju tešia tie aktivity, čo predtým. Najdôležitejším signálom pre ňu bolo, že sa s bývalým dokázala rozprávať bez akejkoľvek nenávisti alebo iných zlých pocitov. Snažili sa obaja. „Začali sme si chatovať, len sme si opísali naše posledné náhodné stretnutie a mala som z toho dobrý pocit. To, že som mu už nechcela nič vyčítať, ani ho urážať či zhadzovať, svedčilo o tom, že už som skrátka za vodou,“ skonštatovala.