Niekedy situácii nepomáha rozvášnená duša, inokedy okolnosti, ktoré nás provokujú k prečudesným činom.
Vždy je to o dvoch
Ak už spolu nemôžete byť, ale aj tak sa s tým obaja vyrovnávate ťažko, mali by ste sa aspoň na nejaký čas vyhnúť všetkým možným príležitostiam kontaktu. Keď je v hlave chaos, aj zdanlivo nevinná a dobre mienená snaha vidieť sa, môže narobiť ešte väčšie problémy, než sú. Jeden to možno znáša ľahšie, má už nový život, ale ten druhý ešte nie je pripravený prijať šťastie bývalého partnera.
Keď sa živí nádej
Chcieť a dúfať, že sa situácia môže otočiť je pekné, ale iba pre silných a empatia musí byť na oboch stranách. V momente, keď sa o oživenie vzťahu usiluje iba jeden, je zle. Vyvoláva to protichodné emócie, nepochopiteľné správanie a končí to zväčša napätím až fiaskom. Iniciátor zlepenia vzťahu, či pokusu vychádzať spolu dobre aj po rozchode, vymyslí napríklad nápad storočia, ktorým by druhú stranu rád ohúril. Ale ak ho nevie náležite podať, je zmätený a dá ho do nevhodného obalu, už sú naštartované negatívne nálady. Prichádzajú na rad staré známe výčitky, citové vydierania, vzdor a (snáď) z dobrého úmyslu sa stáva napokon aj tak nekončiaca nenávisť.
Láska zákerná
Možno to ani je ten pravý úmysel – ubližovať bývalému partnerovi, ale sú situácie, ktoré dokážu tak podráždiť, že sa nevieme zastaviť v boji „kto z koho“. A neuvedomujeme si, že ubližujeme aj jeho blízkym, spoločným známym, i sami sebe. Ideálne by bolo stanoviť si isté pravidlá a tie dodržiavať, pričom by malo medzi ne patriť aj jedno zlaté – keď stretávanie nezvládame a vždy si to odskáče celá atmosféra a ľudia okolo nej, nestretávať sa vôbec, žiť a nechať žiť.