Alena (24): Áno, viem sa ospravedlniť a nechápem tých, čo to nevedia. Je to jednoduché. Ja sa dokonca pritom pozerám do očí. Ľahšie sa mi to však napíše do mailu. Viem sa „ponížiť“ pred ľuďmi, vziať aj vinu na seba, udobriť sa. Pretože mne sa so vzťahmi, v ktorých sú otázniky, žije ťažko. Snažím sa teda, aby ich bolo čo najmenej. Lepší neutrálny vzťah ako zlý.
Diana (27): Nie, neviem to. Zdá sa mi to príšerne ťažké. Okrem toho mám zakaždým pocit, že na vine je ten druhý, nie ja. Aj preto mám len veľmi málo priateľov a s tými keď prišlo ku konfliktu alebo k hádke, ktorá vyústila do niekoľkomesačného ticha, oni boli tí, čo urobili prvý krok. Pretože ja to neviem. Odpúšťať však viem. Aspoň niečo (smiech).
Katarína (23): Aj áno, aj nie, záleží to od situácie. Skôr však nájdem iný spôsob, ako to urobiť. Mame, s ktorou sa hádam pravidelne a viem, že si to nezaslúži, upečiem po hádke koláč, alebo jej pomôžem bez slova v záhrade. Ona už vie, čo to znamená. Inými „slovami“: Je mi to ľúto!